Braňo, nie som ten, čo by mohol hodnotiť odvijákové štarty. A bez neskoršieho komentára nepodávajú tie videá úplný obraz. Aj na videách z normálneho lietania nevidno sily, ktoré na pilota pôsobia, takže nevieš prečo pilot robí to čo robí.
Nikdy by som nepovedal, že vleky sú nebezpečné, lebo nebezpečné je v podstate všetko, kde nemáš možnosť urobiť chybu, alebo nemáš druhú, tretiu, atď. zálohu. Aj naše lietanie, aj prechádzanie cez cestu na križovatke.
Dôležitý je výcvik a sebadôvera. Ak sa pozeráš na rýchlostného skalolezca, ktorý doslova rukami beží hore útesom bez istenia, tak ti to pripadá nebezpečne. Ale on lezia každý deň, a je to pre neho tak prirodzené, ako keď dýchaš. Podstatný je ten tréning - na základe neho vie (podvedome!) zhodnotiť, čo je riziko, a výsledkom je aj sebadôvera. Bez sebadôvery by len ustrašene tíško sedel pod kopcom, a zvažoval všetky alternatívy a riziká. Ale toto nie je dobrý príklad - tu rozhoduje iba skúsenosť, a na toto podvedomé učenie sme prírodou veľmi dobre evolučne vybavení.
Nie vždy však rozhoduje iba skúsenosť - to by sa ľudstvo nikdy nedostalo na Mesiac. V letectve musíme sebadôveru a správny odhad rizika získať niekedy iba na základe toho, čo sme sa naučili teoreticky. A v takom prípade je veľmi ťažké udržať správnu rovnováhu pred neodôvodnenou bojazlivosťou a prílišnou smelosťou. Ak by sme išli iba na istotu, nikdy by nebol Lilienthal, bratia Wrightovci,
Gagarin. Aj keď si myslíš, že vieš všetko, tak v skutočnosti je to iba tvoja zjednodušená predstava o realite. Výsledkom sú nepredvídané následky.
Tak som aj začal svoje vlekanie - najprv aerovleky, potom vleky za autom. Vždy som išiel do rizika. To si nemáš kde bezpečne vyskúšať. Odviják a naviják je asi najbezpečnejší spôsob ako začať. Ale nikdy som nemal možnosť to pravidelne trénovať, takže vleky som vždy iba pretrpel (kvôli súťažiam) a v mojom podaní to bol vždy rizikový podnik. A Aerosy nie sú celkom vhodné krídla na vleky - majú menšiu smerovú stabilitu ako napr. taký Topless. Ja som sa v Dunaújvároši málokedy udržal na lane až do max. výšky, zatiaľ čo Edo na Toplesse si počas aerovleku nastavoval vário a šprtal sa v nose
Podobný šarkan ako mal Marián, zažil v Poľsku Juraj, keď sa učil na Aerose vlekať za autom. Vždy sa mu to rozkráčalo, a pri poslednom pokuse bol tak rozhodnutý vydržať, že to skončilo veľmi škaredým šarkanom skoro do zeme. Nie je to jednoduchá záležitosť, a nie som správna osoba na hodnotenie zlých pokusov.