ZÁVESNÉ LIETANIE

Ahojte.
Mam len taky dotaz čo sa tyka životnosti poťahu krídla. Koľko asi vydrží a koľko stojí asi nový?

Diky. jaro

To záleží na materiáli plachty konštrukcii krídla.

Materiál plachty:

• "dakron" - to sú tkaniny tkané z Dacronu (obchodný názov polyesterového vlákna). Tieto tkaniny sú odolné voči deformácii pri balení, ale pri zaťažení sa značne naťahujú (osnova tkaniny sa pri zaťažení narovnáva) a toto naťahovanie sa s vekom zväčšuje (*chyba - oprava nižšie).
• "mylar" - tento materiál vlastne nie je tkanina, lebo je vytvorený zlepením fvoch mylarových fólií, medzi ktorými je vložená netkaná sieť z Dacronových pásikov. Pretože sieť je netkaná, vlákna pásikov sú rovné, a poťah sa preto pri zaťažení naťahuje len veľmi málo. Väčšinu zaťaženia prenášajú vlákna, a mylarová fólia je pomerne chúlostivá. Hlavne prvé generácie materiálov vydržali veľmi málo, dnes už je to lepšie. Ničí sa hlavne vtedy, keď sa naťahuje šikmo - po duhlom 45 stupňov voči smerom siete. To potom vidno hlavne na koncoch "bičových" krídel, kde sa zvykne fólia odlupovať. Pre zvýšenie odolnosti sa dnes používajú plachty, kde je okrem hlavnej Dacronovej siete vložená ešte aj diagonálna Dacronová sieť (to sú tie čiene vlákna na plachtách z materiálu Bainbridge Diax). Materiály Diax PP sú navyše kvôli odolnosti pri balení podlepené tenkou polyesterovou tkaninou. Dajú sa spoznať tak, že sú nepriehľadné, a spodná strana "mylaru" je drsná. Klasický Diax je priehľadný.
• Pevnosť materiálu plachty nie je taká dôležitá. Ultrafialové žiarenie síce za dva roky môže znížiť pevnosť materiálu až na polovicu, ale ako to často býva aj pri ostatných častiach, plachta je dimenzovaná na tuhosť, takže pevnosti má až-až. Okrem toho, krídla slovenských pilotov sú vystavené UV žiareniu možno 30 dní v roku, tak si skús vypočítať, že to nestojí za reč. Dôležité je iba naťahovanie dakronových plachiet pri lietaní (*chyba) a ničenie mylaru pri balení.

Konštrukcia krídla:

• Bičové krídla, t.j. krídla s koncovými laminátmi majú veľmi zložitý priestorový tvar koncového oblúka. Hlavne mylarová plachta v týchto miestach veľmi trpí. Každý výrobca robí koniec trochu inak - najlepšie to má vraj vyriešené Karel Haman. Napriek tomu, krídla bez bičov, napr. bezstožiarové Aerosy, tento problém nemajú, takže tam ti vydrží mylar veky.
• Vyviazanie odtokovej hrany na starších krídlach sa mení s vekom plachty. Na starej vyťahanej plachte treba buď skrátiť vyviazanie (niečo o tom písal WillsWing na svojej stránke), alebo vymeniť plachtu. Moderné krídla, ktoré majú namiesto antifletrových laniek podpierky tento problém nemajú.

Novú plachtu som kupoval v roku 2005 na svoje KPL3 od Aerosu za 950 EUR. Ostatní výrobcovia sú drahší a okrem toho, odvtedy išli ceny hore.

Na sk lietaju kridla vyrobene od konda 80 rokov a lietaju dodnes na tej istej plachte. A pri pohlade na tieto kridla by clovek ani nepovedal, ze maju tolko rokov. Mapriklad marekov WW Sport (rv 1989), jurov merlin, misov quasar a podobne. Ak niesy sutazny pilot na spicke, myslim, ze nevymenis plachtu za celi zivot co budes to rogalo lietat.
Alebo inac: u padackarov je vymena kridla (padaku) bezny jav. u nas je vymena plachty len ojedinela zalezitost.

Videl som uz prestarnuty dacron co sa dal trhat medzi prstami, a to bolo to krídlo dobre skladované. Alebo krídlo málo lietané ale prestarnuté tak, ze sa trhali svy uz pri miernom tahu. Inak M. Grega kedysi vravel, ze by mal byt k dispoziii nejky pristroj podobny porozimetru na testovanie pevnosti ci ipriedusnosti potahov.
Jo a zabudli ste na pretkavany igelit pouzivany na starsich atlasoch a vranach..
Aký je rozdiel medzi Pausesegel materialom a Dacronom ? Nie je to to iste len pod inym nazvom ? Rakusaci a nemci to radi uvadzaju ako material plachty.

Súhlasím s Mariánom. Ja som menil starú dakronovú plachtu za novú mylarovú, ale nejaký rozdiel som nezaznamenal.

Indián, ak sa to trhalo medzi prstami, tak to nemohol byť originál Dacron, ale nejaká náhrada ktorú vymysleli "soudruzi z NDR". S plastami je to ťažké - je to chémia a do toho nevidíš. Tam treba veriť overeným značkám ako je DuPont - materiály ako je Dacron, Mylar, Kevlar, ... pochádzajú iba od neho. Uvediem dva príklady z vlastnej skúsenosti:
- popruh zo starej športovej tašky (vyrobené ešte za socializmu) - chcel som to prišiť na koniec plachty, ale zistil som, že sa mi, ako píšeš, trhá medzi prstami. Jednoducho nestabilná chémia, ktorá sa rozpadla aj bez UV žiarenia.
- druhý príklad z nedávna - lacné čínske plastové pero. Dostal som ho na nejakej akcii a hodil som ho do priehradky v aute. Po roku som zistil, že povrch priehradky je rozožratý nejakou chémiou, a hádaj čo - bolo to to pero, z ktorého začala vyprchať nejaká chémia a samotné pero bolo zdeformované a rozleptané. Možno tomu pomohlo aj teplo zo slnka.

Neviem čo je pausesegel. Segel je po nemecky plachta, možno Juraj bude vedieť.

Tkaný igelit - platí to isté - trpí UV žiarením, ale viac sa ničí mechanickým opotrebením. Ak nie dotrhaný, nie je čo riešiť.

Indian, Pausesegel je obchodne oznacenie plachiet vyrobene vo firme Pause v Nemecku (myslim, ze je to sucasne meno majitela firmy). Tato firma je znama tym, ze sije highendove plachty pre niektorych vyrobcov (svojho casu vela pre Icaro) a kto chcel nieco v ZL s Laminarom dosiahnut, musel mat plachtu od Pause. Takze si si mohol u Icara objednat Laminar s talianskou plachtou alebo za priplatok s plachtou od Pauseho.
Este ku Gaspiho prispevku, ktory podal pekny vyklad o materialoch. Na zaver ma jednu nepresnost tykajucu sa starnutia a vytahovanie plachiet a s tym suvisiacim potrebnym skracovanim vyviazania plachty. Paradoxne sa moderne plachty starnutim zmrstuju (napr. mylar tym, ze neustalym rozkladanim a skladanim kridla dochadza k mikroohybom plachty) ale je to sposobene aj vplyvom ovzdusia a UV ziarenia na plachtu a vyprchavanim niektorych chemikalii. Ten pripad so skracovanim laniek vyviazania suvisi s jednym smrtelnym urazom (pad po tumbli) na kridle of firmy bautek v polovici 90.tych rokov (asi Milan Racer), kde zmrstovanim plachty doslo k tomu, ze miesta ukotvenia vyväzovacich laniek sa presunuli viac do stredu (ku kylovke), nasledkom coho sa v kritickej situacii odtokova hrana plachty ocitla v nizsej polohe, nez bola skusana na vozikovej skuske (pricom tie lanka mali stale originalnu dlzku od vyrobcu!). Takze ono to s tou trvanlivostou antenovych rogal nie je az take ruzove. Samozrejme, bezantenove kridla su voci tomuto javu imunne. Vo vseobecnosti ale plati, ze sice na pohlad stara plachta moze byt pekna, ale akonahle sa to kridlo tazko napina, treba byt opatrny. Okrem toho tento proces zmrstovania moze doslova zmrsit letove vlastnosti kridla - horsia ovladatelnost, nachylnost k niektorym nebezpecnym rezimom.

Juraj má pravdu, zle som si to kedysi vysvetlil ale dôsledok je ten istý. Ten článok o zmene vyviazania na starých plachtách je tu:
http://www.willswing.com/Articles/Artic ... exBridles#
Plachta sa s vekom naozaj zmršťuje (platí pre Dacron, a ten je aj v Mylarovej plachte). Najviac postihnuté sú vonkajšie antifletre, pritom práve tie sú najdôležitejšie. Podľa meraní WillsWingu boli na olietanom krídle (400 hodín) vonkajšie antifletre nižšie až o 15cm. Výsledky vozíkových skúšok sú na obrázku z článku:

(Tá modrá čiara by mala byť až nad červenou a teraz je dokonca až pod nulovou čiarou. To znamená, že také krídlo nie je schopné vybrať strmhlavý let a preklopí sa na chrbát.)

Na stránke som našiel aj niečo o materiáloch plachiet WillsWingu:
http://www.willswing.com/Articles/Artic ... Sailcloth#
Terminológia: film=fólia, scrim=sieť, X-ply=diagonálna sieť, taffeta=podkladová polyesterová tkanina (pridáva 20% k hmotnosti mylaru), laminate=vrstvená plachta.
WillsWing nepoužíva materiály od firmy Bainbridge ale od Dimension-Polyant. Klasický mylarový materiál PM stráca 20% pevnosti po 300 hodinách na slnku, ale majú aj lepší (a drahší) mylar typu UVM.

Super chlapci tak uz v tom mam jasno, kedze idem od septembra do kosic do skoly, tak sa urcite prihlasim do kurzu...chcel by som uz teraz cez prazdniny ale z Brezna by ma vysla dochadza dost draho...skoda ze uz nieje nic ako bol dakedy deltaklub podbrezova, rad by som sa stretol s niekym co to "provozuje" a podebatil o tom

Dost dobre clanky! Gaspi tych 15cm co pises mi vyrazilo dych a aj vsetku predstavivost.. Ja som pochopil, ze to museli upravit o 1 3/8" co je ca. 3,5 cm na stranu.

Zaujalo ma ako si moze bezny uzivatel skotrolovat napnutie antifletrov.. Je to popisane napr. tu

http://www.willswing.com/Tech_Bulletins ... 970702.pdf" onclick="window.open(this.href);return false;

citujem
In order to sight the bridles, use the following procedure:
For each VG setting (if the glider is so equipped), check the bridles by flying multiple, shallow banked turns at
minimum sink speed, sighting the shadow of the bridles on the sail as the glider turns to the proper orientation to
the sun. To sight a bridle line, shake the control bar sharply in pitch with an amplitude of four to six inches.
Watch the response of the bridle line, and judge the adjustment as follows:

Tight No movement in the line, the line is straight and appears under tension.

Snug Minimal movement, no apparent curve in the line but no apparent tension.

Just Slack The center of the bow in the line moves one to two inches either side of its rest position. Some
apparent curve in the line may be seen without shaking the bar.

Slack The center of the bow in the line moves two to four inches either side of its rest position. Definite slack in the line can be seen without shaking the bar.

Quite Slack The center of the bow in the line moves four or more inches either side of its rest position. Slack in the line can be easily seen without shaking the bar.

zda sa mi to trochu subjektivne, skusim to najblizsie a som zvedavy, ci budem mudrejsi..

Inak dalsi dovod preco rozmyslat nad podperkovym stoziarom alebo bezstoziarom.. a takato info pride az teraz, ked uz mam u hifiho v garazi xtralita..

Mato koncis s Perfexom ? a tu u nas zacinala panovat mienka, ze ake to musi byt super rogalko ten perfex, lahke schopne letiace, ovladatelne... a ty s nim koncis ..
Inak po dlhej dobe fakt super tema , este k tomu aj zaujmava aj uzitocna

Indian, perfex je super, mas pravdu, ale chcel som sa posunut trosku vykonovo a bola velmi dobra kupa, tak som zakupil. Len este potrebuje prvy zalet a musim najst normalne pocasie aby som to s nim skusil. Perfex mam stale, ale Hifi uz nan postupne dozrieva a verim, ze to bude pre neho dobry partak na rok dva ako bol pre mna. Uvidim ako mi sadne xtralite, nevylucujem ani to, ze ostanem pri fexe

Indian napísal:...
Inak po dlhej dobe fakt super tema , este k tomu aj zaujmava aj uzitocna

No dal som to sem hlavne preto, ze vacsina ludi ked sa rozhoduje medzi ZK a PG (ako aj ja) sa vacsinou orientuje aj podla toho kolko ho co vydrzi a podobna tema sa tu myslim este nepreberala ... inak naozaj diky za vycerpavajuce porovnania a testy