ZÁVESNÉ LIETANIE

V januári sobota 18.1. do sobota 25.1. ja+1 letíme z Budapešti

Skupina "Košicke šraci" :
Laco, Brano, David

Cesta tam: KSC - ACE 18.1.2020 10:40 prilet ACE; (prestup LTN)
Cesta spat : ACE - KSC 1.2.2020 20:20 prilet KSC; (prestup LTN)

9.40 UTC Prilet.

Robo:
letenky kúpené, krídlo Moyes LS 3.5 kupujem cestou a beriem len tam
prílet 18.1.2020 o 16.45
odlet 1.2.2020 o 17.25

Vidím, že na Lanzarote sa buduje slovenská rogalistická základňa Ešte kúpiť nejaký apartmán s garážou.....

Pred ukončením výroby Litespeedu bola ponuka rozšírená o veľkosť 3,5 na ráme LS4
Slovenská letka Lanzarote:
1. Moyes Litespeed 5
2. Moyes Litespeed 4
3. Moyes Litespeed S4
4. Moyes Litespeed 3,5

Riadne ste chlapci zradili ten willswing

... čo to je willswing?

Litespeed S4

Pozeral som Xcontest a pekne ste to tam pobrusili. A co nemecka konkurencia?

Uz som doma, zážitky potom. Ale Famaru som po roku trenovania dal.

Takze az na Roba sme uz zvacsa doma, ... a teraz k tym zazitkom.
Na zaciatok si treba jasne zadefinovat zazitok. teda ze nemusi byt nutne pozitivny, staci ak je silny.
A tohtorocne Lanzarote bolo na tie zazitky naozaj silne. Ten najpodstatnejsi sa tyka najdlhsieho preletu, konkretne z Lanzarote do Kosic, ale otom-potom.
Cestovanie low-cost aeroliniami ma svoje caro, a ked clovek nepotrebuje batozinu, je to uplne perfektna forma presunu. A ked je potrebne prepojit dopravu cez dva lety z medzipristatim v Londyne-Lutone, tak je dost dolezite mat dostatok dusevnych danosti na zvladnutie noci. Zaroven treba pochvalit "dizajnera", ktorý navrhoval zariadenie letiskovej haly. Obzvlast davam do pozornosti kresla pre cakajucich cestujucich (dali sme im pracovny nazov "SPARTAN1"). Myslim ze su za tym roky vyvoja, aby sedenie bolo co najnepohodlnejsie, a o náhodnej moznosti nahodneho zdriemnutia mozu uvazovat iba cestujuci v pociatocnom komatoznom stadiu.

Na Lanzarote sme teda dorazili stastni a vycerpani.
Po "nakopnuti" letovych dni zacala vycerpavajuca seria letovych dni na utese, ktore skoncili okolo Jarovho odchodu. Aj podla ostrielanych matadorov bol treti januarovy tyzden z rogalistickeho hladiska "vianocny".
Zazitky samozrejme nechybali, aj ked uz som si zacinal pripadat ako "robotnik" (lepsie to vystihuje slovo dělník), ktory musi nastupit na sichtu...
Druhy tyzden nasho pobytu uz bol v uvolnenej atmosfere, kedy sme sa venovali viac kulture, ako lietaniu. Rogala sme zahangarovali uz vo stvrtok, piatok sme rozdelili teamy na plazove a turisticke a v sobotu sme vyrazili na cestu domov.

O ceste Kosickej skupiny bude zrejme samostatny clanok, aj ked neviem, kolko emocii je schopne toto forum vstrebat...

Budem a snažiť byť čo najstručnejší. Odlet z Barce prebiehal bez problémov, Luton nás privítal s otvoreným náručím. Je to nádherné letisko, zariadené tak, aby mal cestujúci vždy pocit, že je na prvom mieste. Nemá teda tranzitnú zónu a každý kto prestupuje, nielen môže, dokonca musí prejsť colnou a pasovou kontrolou a to dokonca 2x. Teda pri vstupe a potom už o niekoľko hodín opäť pri výstupe z krajiny. Niekoľko hodinové čakanie sme si krátili pozeraním do výkladov zatvorených obchodov a reštaurácií, pretože v noci sa nepracuje. S nadšením sme si sedkali na oceľovo-liatinových foteloch s konkávnymi ergonomickými operadlami. Ak počítam len čas potrebný na odbavenie, netrvalo to ani 2 hodiny (plus asi ďalších 5 hladný a smädný). Naša radosť bola o to väčšia, že na prestup pri ceste domov budeme mať 50 minút. Vtedy sme ešte netušili, že nám bude lietadlo meškať a bude to len 20 minút. Po vystúpení z Ikarusu 737-800 na Lanzarote sme sa ocitli v inom svete. Teplo, veterno a proste krása. U Pištu nakladáme krídla na náš požičaný ľahký polozávodný a poloterénny Seat, ubytujeme sa, ideme na letisko pre Roba, ku Johnnymu pre moju 4-mesačnú Piumu a nakoniec ešte pre Mira na letisko. Nasleduje 1. letový deň na Male. Mala je naozaj malá, no v prípade potreby sa tam dá ísť aj na veľkú. Trojica kamarátov ma nesie na štart, púšťajú ma, štartujem za hrazdu a moja vertikálna rýchlosť je snáď vyššia než horizontálna. Moja BT HF sada nefunguje a nepočujem tak cenné Lacove rady, napriek tomu krídlo lieta a kopec drží. V silných bolestiach pristávam (v tomto prípade by som to nazval že som "zišiel dole") na pristávačke a hrešenia striedajú nadávky, Vlada by som tromfol. Ten postroj mi je k... malý a tlačí všade. Večer sa vešiam v postroji kdesi pri hoteli, posúvame tyčku na nohy ďalej a ďalej a zisťujeme že bez tyčky som v postroji LTT. Potom ešte nastavujeme sklon, pretože som príliš ťažký na hlavu. Ďalšie dni v tomto postroji už boli DeLuxe. Píšem to však preto, lebo asi 2 sezóny som doma odlietal v tomto postroji a všetky bolesti som pripisoval nevhodnej technike pilotáže. Ďalšie dni sa nedeje nič zaujímavé, lietame a lietame. Druhý famarský deň to veľmi dobre držalo, tak som sa vybral po útese. Až po koniec, otáčam sa, nedoberám výšku s naivným predpokladom že keď to držalo smerom tam, bude to držať aj cestou späť. Sype to dole popri útese slušne. popri tom, čo Lacovi hlásim svoju polohu a asi necelých 300m nadmorských, pozerám ako vlny rozbúreného mora narážajú na útes podomnou a myslím na pilota, čo deň predomnou pristál do mora. On sa zachránil, no Johnnyho krídlo zjedla voda. Kurnik,...4-mesačná Piuma... Laco prilieta nad mňa, vyžiada si rádiový kľud (Jaro vie prečo ) a naviguje ma meter po metri. Na jednom úseku to nepadá, kúpim asi 10m a oblietam výčnelok zo skaly, ktorý dostal pracovný názov pipík. Tam sa mi darí svahovať tesnejšie než kedykoľvek predtým na Háji, dostávam sa nad útes pekne pomaly proti vetru na pristátie. Po pristátí si odomňa nikto nechce zobrať ani kúsok čokolády a ja neviem prečo Ozaj, poznáte ten vtip v akej výške sa drsoň vracia z konca útesu? V niektorý z ďalších letových dní na Famare sa tak vozím hore dole a naraz krásny stúpak. 3m, 4m, pri 6m som spozornel a pri 7m zapínam prednú a zadnú hmlovku. Nadrapená Piuma trepoce handrou a po chvíľke opäť vidím zem, zafúknutý za štartom. Krása. Hľadám klesák. Idem na pristátie, teda chcel som a opäť sa ocitám v základni, ale už sa nedám a pristávam pod "kozacím". Čokoládu už nikomu ani neponúkam... Získal som tam rýchlokurz lietania, dalo mi to podstatne viac než som predpokladal a ďakujem Davidovi za pozemnú podporu, všetkým pilotom za kvantum cenných rád a za obrovskú pomoc.

, a to tu nemáme smajlíka palec hore

Ja som sa už tiež pripojil k Moyes letke ktorá má vlastné krídlo v garáži na Lanzarote. Nabudúce už len s postrojom a dúfam že potom aj bez.
Cesta bola komplikovaná: autovlak do Prahy, 700km do Zurichu, prespávam u dcéry, ďalší deň 500km po krídlo do Grenoble, Litespeed balím na 450cm a 32kg, 500km späť a nasl deň ešte 100km na letisko Basel. Auto nechávam Barbore a už len let. Easyjet má prepravu závesného klzáku priamo v podmienkach.

Prvý deň nejdem na kopec a robím najdôslednejšiu technickú kontrolu krídla akú som kedy robil, potom lietanie do úmoru a predošlých reportov.

Prvý deň na Famare sa zdravíme s Tomom W. ktorému sme už odpustili a zrušili prezývku Fasinger. Vypytoval som sa na nehodu a podľa jeho videozáznamu tvrdil že že za letu sa mu uvolnil letmý koniec v excentickom úchyte (je tam taká malinká skrutka ktorou sa ladí krídlo). Nám sa to zdalo ako výhovorka ale určite je to vec ktorú po zlom pristáti ako aj technickej kontrole je potrebné kontrolovať. Ak by bola skrutka nárazom odtrhnutá tak počas letu by sa plastová excentrická vsuvka mohla vysunúť. Fotka na konci príspevku.
Život mu zachránilo strešné okienko na WC do ktorého vrazil hlavou lebo letel hlavou dolu. Zatiaľ nelieta.

Cesta späť v zrkadlovom poradí okrem Grenoblu a doma som ako posledný až v pondelok ráno. Najbližší výlet na Lanzarote už bude na poslednú chvíľu podľa meteosituácie a postačí aj týždeň.