Čitateľský

Užívateľov profilový obrázok
jaro
Príspevky: 4200
Dátum registrácie: Št Sep 20, 2007 12:39 pm
Bydlisko: Prešov
Kontaktovať užívateľa:

Čitateľský

Príspevok od užívateľa jaro »

Popri korone, doma, som si pár vecu upratal a počítal, popozeral. Tak sa chcem podeliť s jedným príbehom:

Streda 8.8.2007 štartovisko Baranovo, 1.kolo súťaže Pohar Podbrezovej

Ako som to videl a nevidel.


Na štartovisko sme sa dostali v pohode kúriaceho rogalistického dostavníka Deiwa, po nekonečnom stúpaní na Šachtičky. Slováci si stihli odchytiť miesta spolu, na pravej strane dvoch štartovacích uličiek. Rozbalenie krídel, briefing a disciplína 76 km. Baranovo-Skalka tower-Slovenska Ľupča hrad-cieľ, Jasenie kostol. Potom sme trávili najbližšiu hodinku obzeraním pekných guľatých mrakov na severe, ponad hrebeň Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Dolina ale ostala zatial bez mrakov a preto sa nikomu nechcelo do toho.
Predletci, tradične boli vypustený v čase kedy ich nebolo treba. Ale bezpečne zleteli na najbližšie pristávačky.
Ja som bol spolu s Gašpim v strede uličiek nachystaný na prepad termiky. Pri, v poradí tretom, obliekaní zavelil Gašpi "...treba si veriť". A na radosť všetkých aj odštartoval. Ja som bol sice rozhodnutý štartovať velmi skoro, ale po Gašpiho nechytačke som to vzdal. Termika sa nejak nelepšila skôr to tíchlo.
Po asi pol hodine niekto zbadal asi 3 km na východ ako sa jediný lietajúci Gašpi, driape z doliny hore. Prepukla panika a naviac odyšiel tieň mraku a fúklo na komoru, slovenská ekipa vzala krídla na plecia a davaj ho k výšinám. Všetci sa v podstate chytali na južnom začiatku hrebienka Baranova. Podobne naskákali aj Češi a ostatní. To už bolo v uličke plno a ja som zaváhal. V čase keď sa naši chytali ostal som stále v zadu a do uličky na štarat som nemal šancu. Prestalo fúkať na komoru, prišiel tieň a s ním aj vetrík od chrbta.
Čas už začal byť kritický. Chvalabohu sa svah znova nasvietil a z uličiek postupne odlietali krídla. Štarty niektorých boli hroznééé. Aj som si povedal že prečo sa na to musim pozerať, ale ked som sprostý tak si uživaj adrenalin. Ostatní zatial dotáčali základne pred Baranovom a nad Plešami.
Po niekoľkých štartoch prišiel rad konečne aj na mna ako predposledného na kopci. Úspešnosť uchytenia sa predo mnou bola vcelku dobrá aj Miro Pavelka to napichol vľavo na rebre a už stúpal. Zase Tono sa hlasil z pristávačky pod kopcom.
Štart bol rýchly, zips, popruhy a davaj "... termikáááá dďe si?...". Aj to na rebre zapíplo ale rozhodol som sa ísť na skalku na začiatok hrebeňa. Tam slabý svah a dalej to zhadzovalo. Davaj naspať pod štart kde to pipalo. Ale tam už nič nezahralo a bol som nahratý. Už som si obzeral lúčku kde sedel Noro a Peter. Vpredu ale kružili nejaký antenaci, bol tam koniec lesa, svah a už chvilu tam svietilo slnko. Podme tam. Trocha to kopalo tak som to otočil, veľmi nesurodé a slabé vario 0,3 m. Ale trpezlivosť. Bublinky stale chodili a po metroch som sa dvihal a posuval dosť značne z priestoru na svah. Postupne to vypiskovalo viac a v úrovni kopca to konečne zabralo na 3 metre na priemerovaku. Postupne sme sa s výškou stretali s ostatními z poslednej várky čo to ustáli. Dotočili sme asi 2000 m a postupne sa jednotlivci vybrali dalej.
Niekde na Plesiach som videl točiť kridla v ešte vačšej výške. Vydal som sa trochu južnejšie smerom na kotu Vysokej. Po ceste krásne stupanie, dotočili sme asi traja do 2400 m. Už nemalo zmysel letieť vľavo rovným letom som namieril na Čierny diel. Popod mrak to stále stúpalo tak som ani netočil. Až pred Čiernym dielom prišlo zase dobré stúpanie a kedže vpredu bolo hodne mrakov, veľa tiena, dotočil som to do mraku 2600 m. Smerom ku hrebenu som videl asi Mira s plutvou ale bol o kus vyžšie. Hreben sa začal zahaľovať do daždovej prehánky, nečakal som a trielil som dalej súbežne s kurzom trate.
Bolo sa treba rozhodnúť kade letieť na otočák, vpravo po kraji doliny mimo mraky alebo do hôr. Trochu sam vahal a trochu špekuloval. Premietli sa mi všetky pohľady kedy som videl Bohuša alebo Fera letieť kolmo do hôr. A vačšinou boli potom v cieli. Pred Krpačovom som na Skalke zbadal dym zo zhoreniska s čerstvým JV vetrom. Prístroje to len potvrdzovali. Rozhodol som skúsiť kopce aj ked tam bola už hodne tma. Ked to nad jazerom Krpačova zabralo už som sledoval aj osamotené rogalo podstatne severnejšie ako ja a stúpalo. Bol to výťah 3-4 metre hore.
V 2500 som zhodnotil že na otočak to v pohode vystačí a s pohľadom na klzavosť a rýchlosť som vyrazil. Vario sa zblaznilo a stale stúpalo. Bolo to pekelne rýchle a na kraji mraku som mal o 200 m viac. Otočák bol budíkom odpískaný a podľa stopy GPSka davaj spať. Aj to tam bolo, nad golfovým hriskom. Nedotočil som ale mrak, lebo z hrebena sa smerom na Čierny diel sunula mohutná prehánka. Bál som sa aby mi nezavrela cestu do Lupče. Zase kus proti vetru, mrak si ťahal svoje. Strihol som to ponad cieľ smerom na Nemeckú, kde končil mrak a začínalo slnko. Už nezmoknem. Podo mnou som si všimol asi pať krídel, dvaja trielili na Čierťaž ale netočili, dvaja smerom po doline zbierali čo prišlo.
Prichádzajúca hranica slnka v 1400 m sa prejavila bublinami. Podľa GPS stopy som to chvíľu hľadal a postupne našiel solidne stupanie. Nado mnou 150 m modrý Moyes toči to isté jadro mraku. Bola to stale ta istá prehánka od Chopku. Znova to zabralo a rozhodol som sa dotočiť mrak, lebo otočák - hrad bol takých 7 km. S miernym Z znosom do prehánky to šlo do 2600 m. Ked som zbadal cary mraku zrovnal som to a 80 km rýchlosťou som pred Moyesom vyrazil nad hrad. WPOK - tradične so zvukovým doprovodom a davaj spať, rovno po doline do cieľa, výška 2200 m. S vetrom 105 km/hod voči zemi.
Pred Brusnom sa ale dačo stalo čo ani neviem poriadne vysvetliť. Dostal som strašné kopance dohora, dodola, vario ryčalo ako tur krídlo aj ja sa zmietalo do zostupnej a vzostupnej špirály. No bordel jak v tanku. Tak toto mi netreba. Zrejme sa mrak vyvýja na búrku a to je zle. Davaj späť. Ked som to po pol minute vydýchal všimol som si ostatne kridla podo mnou že predsa len letia dalej. Tak som sa vysmrkal, popravil v postroji, zalomil doprava podme do cieľa. Kus som spomalil a zrejme som aj to jadro mraku mihul, lebo potom to šlo aj napriek 80-ke dobre až do ciela. Až na to že výška 800 m nad cieľom. Aj budík aj ja máme rezervy v rozpočtoch. Asi to bude tým počtom cieľov za posledné roky. Chlapci zo zeme dávali info o čerstvom vetre. Trocha turbulentné to bolo 200 m nad zemou a dole to šlo už rýchlo. Ani som si cieľa neužil lebo sa blížila prehánka tak som to tryskovo zbalil a sadal do auta.
Na záver: Na štarte má každý svoj rozum a nič lepšieho nie je, ako ked sa ostatní, 3 minúty pred tebou, všetci dvíhaju pod mraky. "Treba si veriť" (citujem Gašpiho).
Mraky a prehánky sú vážne veci a je naozaj na každom aby riziká zvážil. Postupne sa to dá naučiť a odhadnúť. Tiež som špekuloval ako financ, ale pomohla znalosť krídla a dosť aj terenu kde lietím.
Bolo to krásne letenie, letel som s veľkou radosťou a chuťou. Možno aj preto že som v podstate nepočul čo sa vo vysielačke hovorilo. Aj napriek tomu že naša repre ekipa to bagatelizovala že to potom už bolo ľahké. Mna vytrestalo rozhodnutie na štarte a preto si to teraz tak užívam. Nabudúcu to možno bude úplne inak, ale aj tak, vo vzduchu to je vždy jedinečné, krásne a náročné zároveň.

juraj
Príspevky: 3423
Dátum registrácie: Št Sep 20, 2007 12:29 pm
Bydlisko: Košice

Re: Čitateľský

Príspevok od užívateľa juraj »

Jaro, vidno, že to pochádza z Tvojej rannej tvorby. Medzičasom si vyzrel a vypísal sa. Inak našiel som vo svojom letovom denníku poznámku, že to v ten deň išlo do 2950 m :shock:

Laco
Príspevky: 2259
Dátum registrácie: Po Sep 24, 2007 5:35 pm
Bydlisko: Košice

Re: Čitateľský

Príspevok od užívateľa Laco »


Napísať odpoveď