Attila Bertok - MS Laragne

Užívateľov profilový obrázok
eduardo
Príspevky: 2754
Dátum registrácie: St Okt 10, 2007 6:30 pm
Bydlisko: Košice

Attila Bertok - MS Laragne

Príspevok od užívateľa eduardo »

Ahojte.

Uvodom sa vam chcem aj v mene ostatnych podakovat za doveru, ktoru sme od vas dostali. Viem, ze ste pocitali s tym, ze dopadneme lepsie, ale zial na vysledkoch sa uz neda nic zmenit. Vzdy vsak existuju nasledujuce preteky. V kratkosti sa pokusim zhodnotit udalosti z mojho vlastneho uhla pohladu .

Kedze som toho pred MS vela nenalietal, rozhodol som sa, ze pojdem skor. Moj brat Csaba mal prave vtedy volny cas a tak som mal auto, ale predovsetkym pomoc na celu sutaz. Aj touto cestou sa mu chcem podakovat za vsetko, co pre mna urobil a ze ma strpel 3 tyzdne.
Plan bol, ze si pred pretekmi polietam iba tak - pre pozitok. Doteraz to vzdy fungovalo a myslim si ze preto, lebo pri takychto prilezitostiach sa mi vzdy podari opat najst ozajstnu radost z lietania a neexistuje ziadny zbytocny stres, iba pozitok.
Spominam si, ze uz velmi davno som nebol v takejto dobrej nalade pred velkymi pretekmi. Chybal mi vsak niekolko tyzdnovy rytmus odlietanych sutazi, ale neviem ako by som si mal v tomto pomoct v buducnosti, lebo nemam ani tolko peniazi, ani tolko casu, kolko by som potreboval. Mozno az potom ako vyhram v LOTTE..… Nepisem to ako vyhovorku, preto ze aj pred Big springs som bol v takejto situacii.

Samozrejme, ak sa nieco zacina az prilis dobre, tak casom to uz az tak dobre nepokracuje. Dve “drobne” udalosti, ktore podla mna stoja za zmienku nam zacali kazit obraz:

Najprv nam krasnu slnecnu oblohu zacali dva dni pred zahajenim sutaze zatienovat udalosti vyvyjajuce sa okolo Gruber Feriho. Vdaka tomu sa madarske druzstvo stalo zname uz predtym, ako by uletelo co i len jeden centimeter. Uz davno som sa rozhodol, ze zo zistnych dovodov ostanem mimo toho celeho, ale nebolo to mozne. Mna poznaju dost dobre, okrem toho viem aj dost dobre anglicky a tak som sa stal jeden-dva krat tlmocnikom. Okrem toho sa vsak iba tak na okraj vypytovali aj mna. O podrobnostiach sa tu teraz nechcem zmienovat - myslim si, ze historka je uz dost dobre znama. Napriek tomu vsak do dnesneho dna nerozumiem tomu, ako sa mozu vyvinut veci az do takehoto stadia. Co sa mna tyka tak v buducnosti sa uz nehcem zaoberat ziadnymi debilinami inych, suvisiacimi s ich osobnym zivotom a hlavne nie pred MS.

Druhou, trochu trapnou vecou bol nas vztah k Nelly ako veducej druzstva. To malo viac dovodov. Prakticky bola jej pritomnost dolezita, lebo to bola jedna z podmienok toho, aby sme dostali podporu od MRSZ. Tou malo byt startovne, ktore sme si nakoniec aj tak zaplatili sami. Zauijimave, ze? O dalsich podrobnostiach sa nebudem zmienovat, ale v buducnosti by som velmi chcel aby potencionalni clenovia druzstva mali bezprostrednu moznost vyjadrit sa k osobe veduceho druzstva. Prakticky nam ani netreba ziadneho extra (cloveka naviac) veduceho, pretoze nim moze byt aj niekto z clenov druzstva. Ako poznam madarsku mentalitu, my spolu vychadzame aj tak dost dobre. Prihladnuc na nie velmi dobru materialnu situaciu by bolo toto podla mna lepsim riesenim. V kratkosti povedane, uznanie a respekt nie su zadarmo, treba si ich zasluzit. Nema ziadny zmysel, aby osobne antipatie zatienili dianie na takomto velkom podujati. Niekto by mozno chcel konfrontovat, niekto nie, ale aj tak ten pocit tam je. Ak niekto uz dost dlho robi tento sport, tak vie, ze jednou z najdolezitejsich pohonnych hmot je pozitivne, optimisticke zmyslanie. Negativne vstupy, atd. su neziaduce. Okrem toho tomuto sportu obetuje kazdy vlastne peniaze a cas. Tak potom sa citme prijemne, nie? O tomto sa v buducnosti este urcite zmienim. Moj nazor potom pripadne vyjadrim este podrobnejsie.

No a teraz po osobnych debilinach par slov aj o lietani !

Pred sutazou som si vyborne polietal, 3-4 hodiny denne hore-dole po terenoch buducich disciplin. Vyskusal som si veci, ktore sa minuly rok nedali, alebo som vyskusal netradicne trasy, iba tak pre srandu. Dobre bolo, ze moj brat prisiel vsade, kamkolvek som pristal. A tak som potom mohol bez obmedzenia skumat. Po pristati sme vacsinou chodili na vylety. V Provance je co obzerat. Dobre vecere v prijemnych, malych restauraciach, nalada letnych noci, atd. Nebolo to zle ani ako dovolenka.

Jednym zo svetlych bodov priprav bolo, ze sme navstivili Serresske letisko, ktore je od Laragne vzdialene 20km. Toto miesto je zname tym, ze tu lietal Klaus Ohlmann. A on je znamy tym, ze drzi asi tucet svetovych rekordov v lietani na vetroni, medzi inymi aj 3008 km let na volnu vzdialenost s tromi otoc. bodmi, co uletel v Argentine nie tak davno, vo vlne. To je jeho specialita. Dokopy ma nalietanych na vetroni 22 000 hodin. Od neho viac ma uz len Ingo Renner - 35 000, s ktorym som mal tak isto to stastie lietat v Australii.

Tento napad vznikol mimochodom tak, ze sme prisli za Gerolfom do Grazu a on rozpraval o tom, ze minuly rok bolo prvou cenou na jednej zo sutazi lietanie s Olhmanom a on ju vyhral. A tu mi chce dat, lebo on nelieta s vetronom, ale ja ano a tak to budem vediet mozno viac ocenit (zuzitkovat). Co mam povedat, netrebalo ma velmi prehovarat…
Najprv s nim dobre polietal moj brat, podarilo sa im nastupat vo vlne az po hranicu leteckeho vzdusneho priestoru (6000 m). Od radosti bol cely bez seba. Mimochodom s Klausom neexistuje kratke lietanie. Doobedu start a potom vecer pristatie okolo 19-20-21, ako sa podari.
Uz dlho myslim na to, ze sutazny teren by si bolo najlepsie olietat s vetronom. A to sa aj stalo, ked o niekolko dni neskor vzlietol aj so mnou. Nemozem sa stazovat, lietali sme skoro 8 hodin a pristali sme vecer po 21. Nelietali sme prilis rychlo, pretoze Klaus nosi so sebou 2-3 ludi, ktori ho nasleduju ako kuriatka. Napriek tomu sme zaleteli 530 km. Prakticky sme boli vsade kam sa pocas sutaze moze lietat, no samozrejme aj ovela dalej. Este dlho si budem pamatat pohlad na Mont Blanc aj ked sme sa otocili asi 30 km pred nim, lebo skoncilo pocasie. Na tento den predpovedal meteorolog 0 km preletove moznosti… Na tom sme sa viac krat pocas letu zasmiali. My sme nastupali len do 4500 m, potom sme odtial klzali skoro 150 km na juh. Samozrejme to nie je ziadna velka vec s takym kridlom (Stemme S10, klzavost ma cca 45). Vecer po tom ako sme sa vratili, povedal Klaus aby sme vyskusali este par veci, lebo iba teraz ked uz nefunguje termika sa da naozaj vidiet co robi vietor. Naozaj este boli mensie vlny a vzdy na tom mieste kde povedal. Co mam povedat, ohromili ma jeho vedomosti. Velmi sme sa skamaratili a vozili sme aj dalsich pasazierov z bandy rogalistov. Jedno je iste, kazdy mal usmev az po usi. Jedno take male, poobednajsie, priblizne 7-8 hodinove polietanie stoji 240 eur, no ale vychadzkove polietnie nad francuzskymi alpami…

Potom sa uz zacali samotne majstrovstva sveta.

Kedze prakticky nechybal nikto spomedzi velkych mien, dala sa ocakavat vysoka uroven. Objavenie sa Manfreda Ruhmera na scene poriadne premiesalo sance na uspech. Samozrejme, ze mnohi mu uz hned pripisovali vytazstvo, este predtym ako sa to vsetko vobec zacalo. Bol tu aj Oleg, ktory velmi dobre zacal, zial neskor ho zacal boliet chrbat. Viditelne sa nenamahal, skor si uzival, ze sa opat moze ucastnit na sutazi takejto urovne. Alex Ploner uz tohto roku vyhral na troch mensich sutaziach a tak bol dost vo forme spolu s Christianom Chiechom, s ktorym mimochodom vela lietaju na sutaziach. Po pravde chodia vsade traja spolu s Manfredom, odkedy sa vratil k Icaru.

Pred pretekmi prisiel pokus o zdvihnutie nalady zo strany DHV v suvislosti s nastavenim kridel. Nastastie zodpovedni ludia dostali vcas zdravy rozum a tak neprihliadajuc na hluposti DHV dalo sa lietat s uplne normalnym, sutaznym nastavenim kridel. Ani nebol ziadny incident ako dokaz toho, ze tieto nastavenia su uplne vyhovujuce. A DHV nech ide kam chce a buzeruje nemeckych pilotov doma, kde platia nemecke zakony. Mimochodom, som zvedavy dokedy sa este bude jeden z najvacsich rogalistickych statov uplne zosmiesnovat na medzinarodnej scene vdaka Klausom Tanzlerom riadenej impotentnej organizacii s nazvom DHV.

Pre mna bolo velmi prijemne opat vidiet to mnozstvo ludi, ktorych uz poznam dlhe roky, ale prakticky sa s nimi stretavam iba pri takychto prilezitostiach.

Nechem opisovat zvlast kazdy den, lebo verim ze aj tak ste vsetci sledovali udalosti.

Snad za zmienku stoji prvy den, lebo nie vsetky veci isli bez problemov. Denna davka bola 160 km, riadne sa mi darilo postupovat na trati. Potom ma vsak napadla mudrost “ved pride silnejsia termika” , ktorej vysledkom bolo ze som sa ocitol za jednym z hrebenov v rotore, pricom sa moj postroj coraz viac predlzoval. Uz davno sa mi tak netriasli nohy ako vtedy. Uz som bol ochotny vymenit tuto situaciu aj za bezpecne pristatie, ale prave nebolo kde ked ma ako zachranny plan napadlo ze zaletim dozadu na dalsi hreben, na ktory vanie vietor z doliny. Vtedy doletel podo mna Jonny, ktory bol podla mna este vo vacsom napati ako ja. Pomaly sa nam podarilo zodvihnut, ale stratili sme asi 15 min. Priznavam, casova strata ma zaujimala najmenej…Aj tato skusenost vo mne ostane este dlho. Dalo by sa tu vyhovarat aj na to, ze pri niektorych disciplinach boli aj tazsie useky. Na druhej strane su toto majstrovstva sveta, kde kazdy vie kam moze letiet a kam nie. V hornatom terene sa aj tak z casu na cas vyskytne dost zlozitych situacii, takze kto nie je uplne v obraze, nech zbytocne nenalieha na lietanie na takychto miestach. Inak je ale Laragne bezpecne miesto. Z pohladu pretekania asi jedno z najlepsich miest. Sem by som sa vratil hocikedy.

Tento den sa koncil finalovym doklzom proti vetru, co bolo dost priznacne. Niekedy bolo treba klzavost 1:8, 1:9 k tomu, aby clovek vobec doletel este aj s takymito kridlami. Napriek tomu, ze denne dolietavalo do ciela vela ludi boli ulohy dost zaludne, ale jednoznacne otestovali vedomosti a nie stastie. V Laragne sa kvoli danostiam terenu da kombinovat donekonecna.
Z vypisovanim disciplin som v celku bol spokojny, zodpovedali majstrovstvam sveta, z vacsej casti to boli tvrde discipliny. Denne 3-4 hodinove discipliny, coraz tazsie, zradne doklzy, presne takto to mam rad. Kazdy mal hojne moznosti ukazat co vie, alebo co nie, a ci vie dostatocne dlho udrzat vysoku vykonnostnu uroven na to, aby z toho bol na konci prijatelny vysledok. Ku koncu sutaze zacalo byt dost burkove pocasie. Vtedy nieje lahke vypisat disciplinu a preto nechcem kritizovat. Boli dva stopnute dni, co vnesie trochu subjektivity do veci. Tato subjektivita vypliva jednak z toho, ze den sa da stopnut v lubovolnom case, po druhe ale ak chcem dosiahnut dobry vysledok, tak uz vopred musim odhadnut, ze tento den sa stopne. Moj nazor je ten, ze bud nech je den cely, alebo nech sa cely zrusi, ale na to maju niektori preukazatelne iny nazor.
Vysledky, ktore sa zrodili vsak v celku uplne odrazaju to, ze kto ako lietal a to je hlavne. Jednoducho je toto konstatovanie neodskriepitelnym faktom, co nie je nic nove. Podla toho je potrebny vyrovnany a vysoky vykon k tomu, aby clovek skoncil niekde na vrchu rebricka. Jedna velka chyba je uz dost vela a to sa presne vztahuje na Manfreda Ruhmera, ale aj na mna. V tom je ta krasa: je jedno kto je kto.
Jednu vec by ale bolo treba nejak zmenit na takychto sutaziach. Tou je dlzka casu vyckavania na start. Prakticky bolo treba kazdy den cez jeden – jeden a pol hodiny lietat miestne, co bolo pre mna jednoducho prilis nudne. Vtedy sa prakticky nedeje nic zaujimave iba to, ze dav sa stupnuje coraz viac. Neviem co by bolo treba robit s tymto problemom. Skoro kazdy, s kym som rozpraval hovoril to iste.

Posledny den bol tak isto pamatny. Prve dva otoc. body sa mi podarilo urobit zo spodu, este stastie ze kopec bol dostatocne strmy a tak som sa vedel zmestit do 400 m radiusa, ale obavy som mal aj tak. Pred disciplinou som spekuloval nad tym, ako by bolo najlepsie zaletiet posledne rameno, preto ze bolo potrebne opat ratat s 15 km protivetrom. Nakoniec sa to vyriesil samo, kedze sa presne po kurze vytvorila jedna nezabudnutelna oblakostrada a tam aj ostala niekoko hodin. Skutocne dobre padlo byt v cieli v posledny den. Mohol som tak byt svedkom ako prisiel Alex Ploner, novy majster sveta. Povedal, ze skoro ochromel ked sa dozvedel, ze Manfred pristal na prvom otoc. bode. A vtedy zacal mysliet na to, ze teraz uz nemoze urobit chybu ak sa chce stat vitazom. A to sa aj stalo, do konca podany vyrovnany, vysoky vykon. Bolo mi ctou, ze som mu mohol zablahozelat medzi prvymi. Mozete si predstavit pocity po tom ako vysvitlo, ze aj v jednotlivcoch, aj v druzstvach vyhrali majstrovstva taliani, uplne zasluzene. Su to povznasajuce chvile rovnako pre vitaza ako aj pre porazeneho.
Trochu sme vahali, ked sme sa dozvedeli ze Manfred pristal. Neskor som sa opytal ze co sa stalo. Kazdy si myslel to, ze bez priciny hazardoval s 200 bodovym predstihom vo vrecku. On vsak povedal, ze jednocho chcel byt v inej pozicii iba takticky a neveril, ze sa da skrachovat pred otoc. bodom, lebo tam sa vzdy da zodvihnut… Hm…vzdy.. v tom ma napadlo moje sklamanie z predosleho dna, kedy som si tiez myslel, ze hreben z ktoreho som sa uz asi 10 krat zdvihal da nieco aj teraz…ale nedal. Slovom vzdy, to nie je naozaj vzdy, ani pre takeho pilota ako je Manfred. Tento velky clovek odhliadnuc od posledneho dna bol jednoznacne najlepsim pilotom a jeho sebadovera je pritom 3 krat taka, ako najblizsieho pretekara. To aj niekolko krat ukazal pocas sutaze.

Co sa tyka mna, moje dni prebiehali trochu nanutene. To sa prejavilo aj v tom, ze som radsej pokracoval v zlych rozhodnutiach do konca, ako by som vcas uznal co je lepsie riesenie. Zial tento jav sa u mna vyskytol kazdy den. Napriek tomu mi veci po technickej stranke nesli zle. Meritkom v tom bol pre mna Manfred. Pre toto porovnanie som uz aj tak bol dost nervozny, lebo som chcel vidiet, ako mi ide lietanie v porovnani s nim. V predchadzajucich rokoch sa mi prave jeho darilo najcastejsie vidiet z velkej dialky a predo mnou. Ani si nespominam, zeby sme niekedy v minulosti pretekali hlava pri hlave. Bol som ale milo prekvapeny ze tu sme leteli spolu aj niekoko krat a rovnako robili dobre aj zle rozhodnutia. Z hladiska vykonu leteli nase kridla skoro na vlas rovnako, co jemu podla mna trochu vadilo (ale mne az tak nie). Z celeho startoveho pola letelo najlepsie kridlo Christiana Chiecha, nie o vela, no zato viditelne. Vsetky tri dominantne Icara boli striktne prototypy, no kazde dalsie kridlo viac – menej seria.

Ked som uz spomenul dobre a zle rozhodnutia, chcel by som poznamenat ze aj male zakopnutie v case znamenalo 20-40 percent. Samozrejme vykony kazdeho kolisali a tak sa mi dlho darilo udrzat sa na dobrej pozicii, ale potom som to v predposledny den pekne krasne zapichol do zeme. Mohol by som rozobrat tuto situaciu, ale v ten den som urobil vela chyb. Ked premyslam nad tymto dnom, ako prve ma napada slovo trpezlivost. Pravdou je, ze som nezvykol takto rozpravat, ale takyto den vie cloveka velmi trapit este niekolko rokov. Avsak po pristati som uz nehral futbal s prilbou, len som sa ticho pobalil. Urcite starnem. A teraz prichadza cas na obvykle uvahy, podla ktorych, ak by som bol dostal iba tolko ci tolko bodov mohol by som este skoncit hocikde. Holou pravdou je ale to, ze toto pohravanie sa s uvahami absolvuje kazdy pocnuc druhym miestom az po stodvadsiate (to viem z vlastnej skusenosti). V rogalistickych kruhoch koluje porekadlo, ze clovek je presne taky dobry, ako jeho posledny pretek. Nasledujuce preteky budem velmi usilovny…

Ostatny clenovia druzstva sa podla mna drzali dost dobre. O Balazsovi viem ze bol sklamany zo svojho vysledku, hlavne ak porovname jeho minulorocne umiestnenie. Pokial by som to mal posudit ja, takto z dialky mozem povedat ze jeho okolnosti pocas pretekov neboli priaznive. Endre a Tibi dobre zaberali, leteli sme spolu aj viac krat. Zial vyskytli sa u nich jedna - dve detske chyby, napr. skory vystup zo startoveho cilindra atd. Taketo veci sa mozu prihodit z velkej nervozity. Jedno je iste, ze po takejto prihode si clovek do konca zivota zapamata na co si ma davat pozor. Je dost srdcervuce ak clovek preleti skoro celu, narocnu trat a potom dostane kvoli jednej malej chybe minimalne body za vzdialenost.

Na zaver dufam, ze pocas nasledujucich MS ktore budu na Monte Cucco v 2011tom sa budu veci vyvyjat trochu lepsie.

Dobre polietanie a pristatia kazdemu.
Attila
Naposledy upravil/-a eduardo v Pi Júl 24, 2009 8:20 pm, upravené celkom 1 krát.

juraj
Príspevky: 3423
Dátum registrácie: Št Sep 20, 2007 12:29 pm
Bydlisko: Košice

Príspevok od užívateľa juraj »

Edo, diky za preklad, bolo to zaujimave a poucne citanie. Vies nieco blizsie o tych problemoch s ferim Gruberom a s tou Nelly?

Užívateľov profilový obrázok
eduardo
Príspevky: 2754
Dátum registrácie: St Okt 10, 2007 6:30 pm
Bydlisko: Košice

Príspevok od užívateľa eduardo »

ferimu nedovolili startovat kvoli problemom ktore ma s Amirom (ma ho prilis rad). O Nelly neviem nic, ale z clanku som vytusil asi tolko ze chcela veci az prilis menezovat bez akehokolvek respektu a uznania ostatnych, preto ze si myslela ze tieto nadobudla u chlapcov automaticky spolu s funkciou.

pegas
Príspevky: 2692
Dátum registrácie: Pi Sep 28, 2007 9:05 pm
Bydlisko: Ta Košice (The Kosice)
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa pegas »

Edo, uznanie za kvalitný preklad. Sem tam nejaký ypsilon, ale čítalo sa to dobre. ĂŹakujem.

Užívateľov profilový obrázok
matoZA
Príspevky: 460
Dátum registrácie: Ut Nov 06, 2007 9:27 pm
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa matoZA »

Perfektne citanie Edo, obdivujem Tvoje prekladatelske schopnosti!

Užívateľov profilový obrázok
eduardo
Príspevky: 2754
Dátum registrácie: St Okt 10, 2007 6:30 pm
Bydlisko: Košice

Príspevok od užívateľa eduardo »

To ze sa to dobre cita je zasluha Attilu. Ma cit pre pisanie, ale hlavne je rozumiet tomu co chce povedat. Asi je to tym ze nezije v madarsku a preto nepouziva vela slangov a fraz, jeho prejav je cisty. Na druhej strane prekladat Ulyhelyi Balazsa je hotova katastrofa. Ale tomu niekedy nerozumiem ani ked sa spolu rozpravame...

Napísať odpoveď