Niečo málo aj sem.
Do poslednej chvíle ma Laco naťahoval či ano alebo nie. Pravdu povediac keď mi volal bol som v 1/3 cesty do práce. Na otázku či možem o 10tej pri garáži odpovedám jásné, otačam auto hlasim dovolenku do práce a idem zobrať zbalený "Batažek"
Cesta ubiehala rýchlo i ked vzadu v kontajnery.
Na kopci sme boli celkom rýchlo, ničo po jednej som tam ostal sám, tak som zbalil caky-paky a pomali si to šinul z kopca dole.
Na pristávačke už bola polovica dole, Edo o chvíĽu na to "šťastne" pristál.
Mišovi to trvalo trochu dlhšie už sme boli skoro na pod hají keď v blízkosti dosadal.
Začalo sa hĽadanie podháju a,le nakoniec sme si našli niečo iné.
Začal sa výcvik a ja som opäť nemohol odtrhnúť zrak od mojej lasky, čumáku rogala.
Laco mi dohováral, že radšej nech sa pozerám pod nohy aby som sa nepotkol. Prikyvujem, ale pri ďalšom štarte opäť neodolám a sledujem svoju "lásku",
ale tento let bol opäť jeden z tých "dlhšich" a ja som neodolal a pozrel som sa pred seba. To čo som tam videl sa mi zapáčilo, čumák rogala mi už tak atraktívny nepripadal. A pri ďalšom a ďalšom štarte som sa naň díval stale menej a menej, až som to obmedzil na minimum potrebné aby som si zapametal jeho pozíciu kedy Laco povie "No poď."
I keď štarty začali byť dobré, ale tie pristátia no. Myslím, že svoje botasky budem musieť o chvíĽu vymeniť
to brzdenie im nerobí dobre.
Po niekoĽkých štartoch Laco tvrdí, že už by som mohol skúsiť to rogalo aj riadiť nie len sa nechať vetrom hnať.
Laco ma burcujem, že "Aha vidíš tam Roba, musíš letieť naň, skús ho trafiť on ti uhne"
i keď predstava toho ako naháňam Roba po poli na rogale bola lákavá chvíĽu trvalo kým som zistil ako pôsobiť na rogalo tak aby som nerobil na hrazde gymnastyku bez efektu. Raz som si splietol doĽava a doprava, tak to bolo tvrdé.
Posledné dve lety sa mi už podarilo zatočiť i keď som neletel presne kde som chcel aspoň som zistil, čo musí urobiť preto aby rogalo začalo točiť.
Myslím, že aj posledné pristátia už boli tie z tých lepšich. Teda žiadne 3m fejky po travniku.
Po 15. štarte usudzujem, že na jeden deň to bolo na vrabca dosť a tak to balím. Sledujem skladanie rogala, prípadne aj sa už zapajám pri balení.
Pri odchode z podhája ležím vzadu v kontajneri, keď tu zrazu zastavujeme, o chvíĽu počujem slabé "Dobrý deň Pán vodič..." vykuknem cez okienko a zbadám príslušníka VB
prechádzam do polohy mĂ tveho chrobáka a som ticho
ako toĽko krát v klube. Trening v klube sa vyplatil policajt ma napočuje, začína sa hladať povolenie. Padne tam zopár narážok, že rogalisti sú slušní a, že bordel robia padačkari, ale pravdu povediac keď Mišo zahlásil, že on má povolenie má vzadu v batohu nebolo mi všetko jedno. Povolenie sa nakoniec našlo, policajt odišiel, zastávka v motoreste, rýchle občerstvenie a cesta domov.
Tomu sa hovorí vydarená dovolenka
Ešte mi nedá sa nepodeliť o to čo mi po včerajšku začalo vĂ tať hlavou.
Stihnem zletieť tento rok nejaký veĽký kopec?