Tak ja zhrniem to svoje
1.štart: celé to bolo také hektické, štart z tých všetkých to bol najpohodlnejší, nemusel so ani veĽmi bežať, vietor dosť pomoho. Skôr než som sa spamätal už som sedel.
Pravdupovediac si z letu pamätám asi toĽko čo som so si pamatal z toho prvého keď som sa na pár sekúnd odlepil od zeme z Podhája. Viem, že Laco hovoril do vysielačky niekoĽko krát (takže ten let musel byť dlhší ako na Podháji ) a ja som sa snažil spraviť čo povedal.
Po vynesení krídla, som dostal zopár rád, od Laca a Gašpiho a na rade bol Vilo.
Po Vilovi Laco skonštatoval, že ma ešte raz "zhodia" kým odletia.
Tak šup šup do lezačky a už som visel a chíĽu na to aj štartoval. Trochu na bočný vietor a musel som o poznanie viac bežať. (odtlačil som až keď som mal pocit, že každú chvíĽu spadnem na hubu) ten "zleťačik" už bol o poznania lepší mal som pocit úplnej kontroly, aj Laca vo vysielačke bolo počuť pomenej a ak aj tak to bolo "Tak, tak ..." a na konci "Výborne." Teda aspoň si myslím lebo už som si užíval viac samotný "let" ako sa sústredil čo hovorí Laco. (v tom dobrom slova zmysle)
Kým som to s Vilom znova vyniesol skočil do toho aj Laco. Postavil som vranu na zobák, a šiel sa vydýchať s pocitom, že dnes som dozlietal, ale zato so slušným výsledkom.
O chvíĽu sa ma Vilo pýta, že či ešte idem? Pozrel som naň trochu začudovane s tým, že Laco tu už nie je. Vilo odvetil, že Laco povedal, že môže ísť. Asi som sa netváril veĽmi presvedčene, lebo hneď dodal, že by mi predsa neklamal alebo niečo v tom zmysle.
Pravdupovediac neviem čo ma presvedčilo, či Vilo alebo to, že som to chcel skúsiť ešte. Možno oboje. Tak som sa zavesil a pripravil na tretí zleťáčik prvý bez inštruktora za chrbtom.
ChvíĽu som tam stepoval, znova to bolo na bočný vietor, ale bežal som dobre a odštartoval. Nabral som asi dobrú rýchlosť lebo na prvej lúke som bol pomerne rýchlo, tak som nasadil na pristátie. Pekne proti vetru. Už už som myslel, že som na zemi keď ma nadvyhlo opäť dosť vysoko nad zem. (asi som bol ešte rýchly keď som sa rozhodol pristáť, odtlačenie a prifúknutie asi spravilo svoje) Nakoniec som pristal, ale oveĽa bližšie k jedému kríku ako som pôvodne plánoval.
4. zleťáčik:
Slniečko už bolo fuč aspoň na štartovačke. Vyzeralo to všeliako, ale šiel som sa ešte zavesiť a chvíĽu som tam postával. Potom prišiel podĽa Vila posledný interval kedy sa ešte dalo čosi robiť, tak som zrobil to že som odštartoval.
Znova som sa cítil ako na koni všetko som robil skôr intuitívne a užival si zleťáku, trochu som sa musel ponamáhať keď som vyletel zpoza stromov, ale potom to už bolo vpohode. Nad to prvou "pristávačkou"som usúdil, že mám ešte dosť rýchlosti aj výšky aby som doletel až na tú druhú. Tak som to potiahol až k vysielaču a predažil si tak pocit letu.
Ako sa hovorí s jedlom rastie chuť, a mne to lietanie voĽajako zachutilo. Prosím si pridať.
Chcem viac, chem dlhšie.
Jednohubky a polievočku mam za sebou teraz, hlavný chod a najviac sa teším na dezert...