Meduno, 8. a 14.7.2010
Napísané: Ut Júl 20, 2010 3:22 pm
Tak som si urobil na dovolenke dva skutocne dovolenkove dni 
, odskocil som si z Bibione do Meduna. Prvy den mi robila navigatora Livia a o zabavu sa starali nase deti. Najvacsi problem bolo najst kemp, ale ten sme zvladli. Nad kopcom nikto, pod kopcom nikto, v kempe len Sergio a rakusky padackar Georg (sic!) s rogalom (takisto chce zazit ine pocity lietania). Sergio ma zinkasoval a blahosklonne (resp. s poznamkou, na kopci aj tak nikto nelieta) presiel skutocnost, ze som si doma zabudol vsetky letecke doklady (poistku radsej nespominam). Georg mi urobil navigatora cestou hore a boli sme si vzajomne velmi vdacni, lebo som aspon spoznal cestu a on si mohol zviezt svoje auto. Na prvy pohlad to vyzeralo na lahke uchytenie sa, ale ked som bol po 5 minutach letu asi 200 m pod startom, zacinal som mysliet na pristatie. Nakoniec som sa uchytil v blizkosti tej panvicky medzi startom a pristatim a pekne si vyse hodiny polietal. Zial, Livia velmi rychlo zbehla na pristavacku. Dostupy boli do asi 1500 m/m a oblietal som si obidva konce svahu.
Dalsi tyzden som isiel sam a to uz bola prava dovolenka. Na kopci 4 padaky, v kempe jedno nemecke obytne auto a ziadny zvozar. Sergio nikde. Pokecal som s nemeckou pani domacou, ktora cakala na svojho manzela a ked ten pristal, ochotne mi isiel urobit zvozara. Na kopci dalsi sympaticky rakusky padackarsky par. Tak som sa chcel pred nimi predviest a na rozdiel od padaka, ktory startoval predo mnou a ihned sa nalepil na svah napravo od startu, ja som si chvilu pockal na bliziaci sa mrak od juhu a po starte som letel na jeho juzny okraj nad Meduno. Tam som sa chytil a peknym stupakom sa dostal az do zakladne (len 1300m/m) a polietal si takmer dve hodiny vo velmi pokojnej termike. Najma ta v rovine, nad kopcekmi jv. od kopca mi pripomenula casy, ked som este lietaval preteky a v neskorych popoludnajsich hodinach dokoncoval ulohu. Podvecer som este urobil zvozara ja Nemcovi aj Rakusanovi, pekne si zase pokecali a vecer o 9. som uz bol naspat v Bibione.
Obidva dni som mal problem s rozpoctom, prvy den som zachranil vyhodenim brzdiaceho padacika a aj druhy den mi do kruhu chybalo asi 20 metrov. Nuz co, malo lietam.
Mam z Meduna dobry pocit, len keby to nebolo tak daleko
, odskocil som si z Bibione do Meduna. Prvy den mi robila navigatora Livia a o zabavu sa starali nase deti. Najvacsi problem bolo najst kemp, ale ten sme zvladli. Nad kopcom nikto, pod kopcom nikto, v kempe len Sergio a rakusky padackar Georg (sic!) s rogalom (takisto chce zazit ine pocity lietania). Sergio ma zinkasoval a blahosklonne (resp. s poznamkou, na kopci aj tak nikto nelieta) presiel skutocnost, ze som si doma zabudol vsetky letecke doklady (poistku radsej nespominam). Georg mi urobil navigatora cestou hore a boli sme si vzajomne velmi vdacni, lebo som aspon spoznal cestu a on si mohol zviezt svoje auto. Na prvy pohlad to vyzeralo na lahke uchytenie sa, ale ked som bol po 5 minutach letu asi 200 m pod startom, zacinal som mysliet na pristatie. Nakoniec som sa uchytil v blizkosti tej panvicky medzi startom a pristatim a pekne si vyse hodiny polietal. Zial, Livia velmi rychlo zbehla na pristavacku. Dostupy boli do asi 1500 m/m a oblietal som si obidva konce svahu.Dalsi tyzden som isiel sam a to uz bola prava dovolenka. Na kopci 4 padaky, v kempe jedno nemecke obytne auto a ziadny zvozar. Sergio nikde. Pokecal som s nemeckou pani domacou, ktora cakala na svojho manzela a ked ten pristal, ochotne mi isiel urobit zvozara. Na kopci dalsi sympaticky rakusky padackarsky par. Tak som sa chcel pred nimi predviest a na rozdiel od padaka, ktory startoval predo mnou a ihned sa nalepil na svah napravo od startu, ja som si chvilu pockal na bliziaci sa mrak od juhu a po starte som letel na jeho juzny okraj nad Meduno. Tam som sa chytil a peknym stupakom sa dostal az do zakladne (len 1300m/m) a polietal si takmer dve hodiny vo velmi pokojnej termike. Najma ta v rovine, nad kopcekmi jv. od kopca mi pripomenula casy, ked som este lietaval preteky a v neskorych popoludnajsich hodinach dokoncoval ulohu. Podvecer som este urobil zvozara ja Nemcovi aj Rakusanovi, pekne si zase pokecali a vecer o 9. som uz bol naspat v Bibione.
Obidva dni som mal problem s rozpoctom, prvy den som zachranil vyhodenim brzdiaceho padacika a aj druhy den mi do kruhu chybalo asi 20 metrov. Nuz co, malo lietam.
Mam z Meduna dobry pocit, len keby to nebolo tak daleko
)
) , volal sa Juergen a do Casteluccia sa chystal prvy raz v zivote. Vies, tych Nemcov je asi viac 
, ale ani v nemecku asi nelieta kazdy so svojou manzelkou... 