30.10.2010 Dubinka (Baske)
Napísané: Ne Okt 31, 2010 12:07 pm
Dnes to bolo iba pre tvrdých a nekompromisných.
Po postavení krídel sa hora hrozivo rozhučala a hučala a hučala a... Mišové krídlo sa bez opýtania začalo vznášať. Len vďaka pohotovosti jeho majiteľa sme ho nemuseli hľadať v Trenčianskych Tepliciach. Pomocníci by sa určite zišli, ale medvede neprišli a srnky nechceli. Tak sme vypustili Miša, Joža z Moraviec a seba. Mišo zaletel nad skalu a neopadol ani metrík. Bojoval so živlom ale nie dlho. Po tom, čo sa mu podarilo vyklesať, radšej pristál, aby nám oznámil, že je to rozbite. Jožo pekne odštartoval, nastúpal na Dubinke a letel nad skalu. Vzlietol som aj ja, ale nepovažoval som za potrebné naberať výšku. Dopredu to nešlo a tak som vytiahol šnúru a poriadne pritiahol. To sa však nedalo riadiť. Cítil som sa ako v mlynci na rogalá a vyzeralo to že nedoletím ani na lúku. V jednej chvíli mi niečo treslo po ľavej strane a krídlo sa doslova postavilo do vertikálnej polohy a vtedy som stratil všetky ilúzie o pohodovom lietaní. Nad lúkou ďalší šok. Nefúkal tu sľubovaný juh, ale východ a tak bolo treba pristávať dolu kopcom ku Slatinke. Tesne pred pristátím som to stočil, odtlačil a bol na zemi. S Mišom sme konštatovali, že som letel v rotore protiľahlého kopčeka a ľutovali Joža ktorý sa stále vznášal dobrých 500m nad nami. Po pol hodine pristál aj on a preto si zaslúži obdiv. Mišo obsadil druhé miesto
a ja som absolvoval najrýchlejší zlaťák z Dubinky.
Po postavení krídel sa hora hrozivo rozhučala a hučala a hučala a... Mišové krídlo sa bez opýtania začalo vznášať. Len vďaka pohotovosti jeho majiteľa sme ho nemuseli hľadať v Trenčianskych Tepliciach. Pomocníci by sa určite zišli, ale medvede neprišli a srnky nechceli. Tak sme vypustili Miša, Joža z Moraviec a seba. Mišo zaletel nad skalu a neopadol ani metrík. Bojoval so živlom ale nie dlho. Po tom, čo sa mu podarilo vyklesať, radšej pristál, aby nám oznámil, že je to rozbite. Jožo pekne odštartoval, nastúpal na Dubinke a letel nad skalu. Vzlietol som aj ja, ale nepovažoval som za potrebné naberať výšku. Dopredu to nešlo a tak som vytiahol šnúru a poriadne pritiahol. To sa však nedalo riadiť. Cítil som sa ako v mlynci na rogalá a vyzeralo to že nedoletím ani na lúku. V jednej chvíli mi niečo treslo po ľavej strane a krídlo sa doslova postavilo do vertikálnej polohy a vtedy som stratil všetky ilúzie o pohodovom lietaní. Nad lúkou ďalší šok. Nefúkal tu sľubovaný juh, ale východ a tak bolo treba pristávať dolu kopcom ku Slatinke. Tesne pred pristátím som to stočil, odtlačil a bol na zemi. S Mišom sme konštatovali, že som letel v rotore protiľahlého kopčeka a ľutovali Joža ktorý sa stále vznášal dobrých 500m nad nami. Po pol hodine pristál aj on a preto si zaslúži obdiv. Mišo obsadil druhé miesto
a ja som absolvoval najrýchlejší zlaťák z Dubinky.
sorry
