Taliansko, Norcia-Castelluccio, 02. 09. 2011
Napísané: Št Sep 08, 2011 12:23 am
Z prvého letového dňa z Norcie-Castelluccia som sa vracal spokojný a dohodnutý sám so sebou, že som dosiahol cieľ a až do konca pobytu sa budem venovať už iba rodine a oddychu pri mori. Na druhý deň som si však povedal, že viezť krídlo 1500 km a letieť s ním iba raz by bolo značne neefektívne a patrilo by sa dať si dupľu. Spomenul som to manželke, a tá , na moje veľké prekvapenie, nemala proti môjmu nápadu žiadne výhrady. Predposledný deň pobytu pri mori sme strávili v Aquaparku Onda Blu, nuž na Norciu mi zostal posledný deň pobytu.
Podľa predpovede mal vo vnútrozemí fúkať JZ vietor okolo 4 m/s, ale aj samotný pohľad na oblohu mi dával istotu podobného počasia ako pred troma dňami. Cesta opäť viedla najprv na pristávačku pri San Pelegrine. Tam som stretol PG školu z rakúskeho Hohe Wandu, pozrel som si pár pristávajúcich PG a vydal som sa na cestu nahor. Tentokrát som nešiel na Forca Canapine, ale zabočil som na Castelluccio a zaparkoval som pri horskom hoteli Rifugio Perugia. Od neho to bol iba pár minút pohodlného kráčania na priľahlý kopec. Stuhy na vrchole ukazovali ustálený J-JZ vietor do 4 -5 m/s. Keď som sa po rekognoskácii miesta štartu vrátil k môjmu vozidlu, od Castelluccia prichádzal nemecký 12-miestny van so závesnými klzákmi na streche. Osadenstvo tvorili páni aj dámy so ZK i PG z Tegelbergu - veľmi pohodová partia. Skupina bola ubytovaná v kempe v údolí pri Castellucciu., takže o vývoz späť k autu som mal postarané. Odštartoval som ako prvý v ustálenom vetre do 5 m/s. Na najviac oslnenom „hrbe“ v strede kotla som sa postupne prepracoval až nad okolité kopce a preletel som nad svah, ktorý som dôverne poznal z predchádzajúceho letu. Tam to opäť bezpečne fungovalo. Točenie termiky v spoločnosti viacerých dravcov naraz je vskutku zaujímavá skúsenosť.
Po mne odštartovali 2 ZK a necelý tucet PG. Bolo to opäť nádherné polietanie v termike, ktorá nosila do 2000 mnm.
Keď predo mnou pristáli nemeckí piloti ZK, bral som sa na pristátie aj ja, aby som náhodou neprepásol vývoz. Bolo to však predčasné rozhodnutie, pretože vodič s vanom prišiel na pristávačku až vyše 1 hod. po mojom pristáti a potom sme čakali až do 20,00, kým pristáli poslední PG. Keby som to vedel mohol som si namiesto 1:40 urobiť trojhodinovku.
Solarisa som prekladal z vanu na moju Fábiu už za hlbokej tmy, tešil som sa však z vydareného dňa. Cestou späť na pobrežie som mal dosť času premýšľať o životnej filozofii ľudí, ktorých som v ten deň stretol. Zdá sa, že my sme iní - málo kolektívní, neschopní dať sa dokopy na podobné akcie, aké dokážu zorganizovať oni. Na druhej strane - osobne som dosť pohodlný na to, aby som dokázal týždeň bývať v karavane v kempe, chodiť do spoločných chemických WC a umývať sa studenou vodou v umývadlách, aké si pamätám z vojenčiny. Na to by som ani moju polovičku určite neprehovoril!
Ešte jeden zaujímavý poznatok. Ani Nemci nemali samé nové „brusy“. Z piatich krídiel boli 2 cca 20 rokov staré. Pilot jedného z nich mal postavu, ktorú som doposiaľ považoval za nezlučiteľnú s lietaním - mal dobrých 120 kg „živej váhy“ (!!!) a ako mi sám povedal, postroj si musel dať ušiť špeciálne na seba.
Aj napriek diaľke, rád by som sa do Castelluccia vrátil. Určite by to malo byť spojené s pobytom pri mori, aby si i ostatní členovia rodiny užili. Termín, v ktorom sme mi boli v Taliansku je dobrý aj preto, že sú v ňom 2 štátne sviatky, takže sme boli preč fakticky iba 3 pracovné dni. Ak má niekto chuť, môže sa na budúci rok pridať. Aj vzhľadom na vzdialenosť by bolo určite vhodné urobiť si pauzu v Medune cestou tam alebo i cestou späť (komu ako vyhovuje).
Najbližšie do Norcie je to zo strediska Martinsicuro (84 km). Na sever od Martinsicura je rušné stredisko San Benedetto del Tronto (9 km), Grottamare (17 km) a Cupra Marittima (22 km). Južne od Martinsicura je niekoľko "menších" prímorských stredísk - Gulianova, Roseto, Pineto (42 km) a Silvi Marina (48 km). V letoviskách je viacero kempov (villaggio), kde je možné nájsť lacnejšie ubytovanie.
Podľa predpovede mal vo vnútrozemí fúkať JZ vietor okolo 4 m/s, ale aj samotný pohľad na oblohu mi dával istotu podobného počasia ako pred troma dňami. Cesta opäť viedla najprv na pristávačku pri San Pelegrine. Tam som stretol PG školu z rakúskeho Hohe Wandu, pozrel som si pár pristávajúcich PG a vydal som sa na cestu nahor. Tentokrát som nešiel na Forca Canapine, ale zabočil som na Castelluccio a zaparkoval som pri horskom hoteli Rifugio Perugia. Od neho to bol iba pár minút pohodlného kráčania na priľahlý kopec. Stuhy na vrchole ukazovali ustálený J-JZ vietor do 4 -5 m/s. Keď som sa po rekognoskácii miesta štartu vrátil k môjmu vozidlu, od Castelluccia prichádzal nemecký 12-miestny van so závesnými klzákmi na streche. Osadenstvo tvorili páni aj dámy so ZK i PG z Tegelbergu - veľmi pohodová partia. Skupina bola ubytovaná v kempe v údolí pri Castellucciu., takže o vývoz späť k autu som mal postarané. Odštartoval som ako prvý v ustálenom vetre do 5 m/s. Na najviac oslnenom „hrbe“ v strede kotla som sa postupne prepracoval až nad okolité kopce a preletel som nad svah, ktorý som dôverne poznal z predchádzajúceho letu. Tam to opäť bezpečne fungovalo. Točenie termiky v spoločnosti viacerých dravcov naraz je vskutku zaujímavá skúsenosť.
Po mne odštartovali 2 ZK a necelý tucet PG. Bolo to opäť nádherné polietanie v termike, ktorá nosila do 2000 mnm.
Keď predo mnou pristáli nemeckí piloti ZK, bral som sa na pristátie aj ja, aby som náhodou neprepásol vývoz. Bolo to však predčasné rozhodnutie, pretože vodič s vanom prišiel na pristávačku až vyše 1 hod. po mojom pristáti a potom sme čakali až do 20,00, kým pristáli poslední PG. Keby som to vedel mohol som si namiesto 1:40 urobiť trojhodinovku.
Solarisa som prekladal z vanu na moju Fábiu už za hlbokej tmy, tešil som sa však z vydareného dňa. Cestou späť na pobrežie som mal dosť času premýšľať o životnej filozofii ľudí, ktorých som v ten deň stretol. Zdá sa, že my sme iní - málo kolektívní, neschopní dať sa dokopy na podobné akcie, aké dokážu zorganizovať oni. Na druhej strane - osobne som dosť pohodlný na to, aby som dokázal týždeň bývať v karavane v kempe, chodiť do spoločných chemických WC a umývať sa studenou vodou v umývadlách, aké si pamätám z vojenčiny. Na to by som ani moju polovičku určite neprehovoril!
Ešte jeden zaujímavý poznatok. Ani Nemci nemali samé nové „brusy“. Z piatich krídiel boli 2 cca 20 rokov staré. Pilot jedného z nich mal postavu, ktorú som doposiaľ považoval za nezlučiteľnú s lietaním - mal dobrých 120 kg „živej váhy“ (!!!) a ako mi sám povedal, postroj si musel dať ušiť špeciálne na seba.
Aj napriek diaľke, rád by som sa do Castelluccia vrátil. Určite by to malo byť spojené s pobytom pri mori, aby si i ostatní členovia rodiny užili. Termín, v ktorom sme mi boli v Taliansku je dobrý aj preto, že sú v ňom 2 štátne sviatky, takže sme boli preč fakticky iba 3 pracovné dni. Ak má niekto chuť, môže sa na budúci rok pridať. Aj vzhľadom na vzdialenosť by bolo určite vhodné urobiť si pauzu v Medune cestou tam alebo i cestou späť (komu ako vyhovuje).
Najbližšie do Norcie je to zo strediska Martinsicuro (84 km). Na sever od Martinsicura je rušné stredisko San Benedetto del Tronto (9 km), Grottamare (17 km) a Cupra Marittima (22 km). Južne od Martinsicura je niekoľko "menších" prímorských stredísk - Gulianova, Roseto, Pineto (42 km) a Silvi Marina (48 km). V letoviskách je viacero kempov (villaggio), kde je možné nájsť lacnejšie ubytovanie.
- Na štarte nad Rifugio Perugia (1530 mnm).