letový deň čo stál za to
Napísané: Ne Okt 25, 2015 2:02 pm
Ku koncu týždňa začalo byť jasné, že sobota bude špičkový letový deň. Pôvodný plán letieť do spišskej, sa zmenil na spoločný navigačný let s novopečeným pilotom Vladom Hirjakom a jeho novým strojom. Nakoniec sa to ukázalo ako veľmi šťastné rozhodnutie.
Ale po poriadku. S Lacom sme vyrazili okolo jedenástej z KE, nebo zadekované strednou oblačnosťou. Reku aspoň miestne polietame.
Po príchode roztrhaná oblačnosť a termický vývoj. Rogalá povyťahované v plnej sile. Po káve a predletovke sadáme do stroja a následujeme Fera Níznera, ktorý na jednomiestnej trojkolke už točí nad neďalekým svahom. Tak sme sa k nemu pridali. Po tvrdej drine sme dotočili skoro do základne. Tam som to osolil, aby sme nastúpali nad mraky. Naskytol sa nám nádherný výhľad, ktorý Laco naštastie aj zadokumentoval. Keďže sme pekne vymrzli, hore bolo necelých 8°C, následovalo pomerne svižné klasanie na pristátie. Vlado Hirjak piloval okruhy, my sme oddychvali na slniečku a rozmýšľali kam poletíme. Padlo rozhodnutie na Domašu, Vranov a späť.
Domaša je dosť viditeľný orientačný bod, hádam sa nám Hirjačik na prvom samostatnom lete nestratí. Štartovalu sme pomerne neskoro niečo pred štvrtou, zostávala nám necelá hoďka a pol do západu, takže max. 30 minút letu smerom k cieľu plus malá rezerva a otáčame späť. Vydalo to po hrádzu na domaši. Ja s Vladom K sme si to vykomunikovali vysielačkami, ale Vlado H žiadnu nemal, tak sa tvrdošíjne držal pôvodného plánu. Nakoniec ale pochopil, takže sa otočil aj on. Cesta späť ubiehala príjemne, sem tam okolo nás prebzučala zlínka s Tomášom S na palube. Nádherný výhľad, slnko sa skláňalo k obzoru, letisko už na dohľad a vtedy to prišlo. Motor zrazu vybehol do otáčok a my sme napriek tomu začali klesať. Výhľad pekného a pokojného večera pri káve na letisku bol zrazu preč. Po pokuse pridať plyn vrtuľa nereagovala a pokojne sa otáčala náporom prúdiaceho vzduchu. Takže reduktor v ťahu, pravdepodobne spojka. Takto som to aj prezentoval do vysielačky, samozrejme šťavnatejšie. Sústredil som sa na doklz. Výška cca 500 metrov na prahom dráhy, vzdialenosť niečo pod 5 kilometrov, možno to dotiahneme aspoň na lúky pri letisku, ktoré sú o dosť nižšie. Pri strate polovice výšky bolo jasné, že vrcholky stromov pred lúkami budú problém. Išiel som na istotu a zatočil doprava na pomerne veľké pole na severnom okraji mesta. Bolo počuť ako si Laco vzadu vydýchol. Do éteru som nahlásil svoj úmysel a sústredil som sa na svoje prvé núdzové pristátie. A poručeno bohu. Môj cieľ bol pomerne plochý kopec, napol zoraný napol pokosený. Pristátie do protisvahu, naprieč koľajam od poľnohosp. strojov. Prekvapil ma pomerne slušný sklon poľa, ale dogúľali sme sa akurát na vrchol. Počiatočnú eufóriu zo šťastného prístátia nám skalil miestny poľovník, z ktorého sa vykľul aj majiteľ pozemku a priľahlej zeme po ktorej kráčala naša noha. A jemu sa nepozdávala prítomnosť nás ani odťahového auta a ďalších ľudí. Nezhody s miestnym zemepánom vyústili do slovnej potýčky a vyhrážanie sa políciou. Čo vám poviem, zablokovanie príjazdovej cesty, polícia a naťahovačky spôsobili, že ešte strávili pekný večer na polícii. Ja, Laco, Emil S a Tomáš S. sme mali podať vysvetlenie o vzniknutej situácii. Aspoňže nám Emil krátil čakanie na ponurných policajných chodbách svojimi historkami. Konštatoval, že na chodbách už nie sú radiátory. S láskou potom zavspomínal na mladosť, ako ledabolo postával pripútáný o radiátor a policajt sa mu pekne prihováral. Nuž staré dobré časy sú preč a my po príjemnom poklábosení a krásnych 3 hodinách na policajnej stanici vyrážame s Lacom proti noci domov. Je polnoc preč.
https://plus.google.com/u/0/photos/1144 ... 8749051089" onclick="window.open(this.href);return false;
Ale po poriadku. S Lacom sme vyrazili okolo jedenástej z KE, nebo zadekované strednou oblačnosťou. Reku aspoň miestne polietame.
Po príchode roztrhaná oblačnosť a termický vývoj. Rogalá povyťahované v plnej sile. Po káve a predletovke sadáme do stroja a následujeme Fera Níznera, ktorý na jednomiestnej trojkolke už točí nad neďalekým svahom. Tak sme sa k nemu pridali. Po tvrdej drine sme dotočili skoro do základne. Tam som to osolil, aby sme nastúpali nad mraky. Naskytol sa nám nádherný výhľad, ktorý Laco naštastie aj zadokumentoval. Keďže sme pekne vymrzli, hore bolo necelých 8°C, následovalo pomerne svižné klasanie na pristátie. Vlado Hirjak piloval okruhy, my sme oddychvali na slniečku a rozmýšľali kam poletíme. Padlo rozhodnutie na Domašu, Vranov a späť.
Domaša je dosť viditeľný orientačný bod, hádam sa nám Hirjačik na prvom samostatnom lete nestratí. Štartovalu sme pomerne neskoro niečo pred štvrtou, zostávala nám necelá hoďka a pol do západu, takže max. 30 minút letu smerom k cieľu plus malá rezerva a otáčame späť. Vydalo to po hrádzu na domaši. Ja s Vladom K sme si to vykomunikovali vysielačkami, ale Vlado H žiadnu nemal, tak sa tvrdošíjne držal pôvodného plánu. Nakoniec ale pochopil, takže sa otočil aj on. Cesta späť ubiehala príjemne, sem tam okolo nás prebzučala zlínka s Tomášom S na palube. Nádherný výhľad, slnko sa skláňalo k obzoru, letisko už na dohľad a vtedy to prišlo. Motor zrazu vybehol do otáčok a my sme napriek tomu začali klesať. Výhľad pekného a pokojného večera pri káve na letisku bol zrazu preč. Po pokuse pridať plyn vrtuľa nereagovala a pokojne sa otáčala náporom prúdiaceho vzduchu. Takže reduktor v ťahu, pravdepodobne spojka. Takto som to aj prezentoval do vysielačky, samozrejme šťavnatejšie. Sústredil som sa na doklz. Výška cca 500 metrov na prahom dráhy, vzdialenosť niečo pod 5 kilometrov, možno to dotiahneme aspoň na lúky pri letisku, ktoré sú o dosť nižšie. Pri strate polovice výšky bolo jasné, že vrcholky stromov pred lúkami budú problém. Išiel som na istotu a zatočil doprava na pomerne veľké pole na severnom okraji mesta. Bolo počuť ako si Laco vzadu vydýchol. Do éteru som nahlásil svoj úmysel a sústredil som sa na svoje prvé núdzové pristátie. A poručeno bohu. Môj cieľ bol pomerne plochý kopec, napol zoraný napol pokosený. Pristátie do protisvahu, naprieč koľajam od poľnohosp. strojov. Prekvapil ma pomerne slušný sklon poľa, ale dogúľali sme sa akurát na vrchol. Počiatočnú eufóriu zo šťastného prístátia nám skalil miestny poľovník, z ktorého sa vykľul aj majiteľ pozemku a priľahlej zeme po ktorej kráčala naša noha. A jemu sa nepozdávala prítomnosť nás ani odťahového auta a ďalších ľudí. Nezhody s miestnym zemepánom vyústili do slovnej potýčky a vyhrážanie sa políciou. Čo vám poviem, zablokovanie príjazdovej cesty, polícia a naťahovačky spôsobili, že ešte strávili pekný večer na polícii. Ja, Laco, Emil S a Tomáš S. sme mali podať vysvetlenie o vzniknutej situácii. Aspoňže nám Emil krátil čakanie na ponurných policajných chodbách svojimi historkami. Konštatoval, že na chodbách už nie sú radiátory. S láskou potom zavspomínal na mladosť, ako ledabolo postával pripútáný o radiátor a policajt sa mu pekne prihováral. Nuž staré dobré časy sú preč a my po príjemnom poklábosení a krásnych 3 hodinách na policajnej stanici vyrážame s Lacom proti noci domov. Je polnoc preč.
https://plus.google.com/u/0/photos/1144 ... 8749051089" onclick="window.open(this.href);return false;