Laco od rána sľuboval to správne počasie na "krížovú" cestu a tak som si povedal, že skúsim ....
Predsa len môj 25kg batoh, mal byť pre mňa poľahčujúcou okolnosťou ....
Ako píše Juraj, pred garážou nás bolo 6, o náročnosti celej výpravy hovorí fakt, že sme sa vrátili len štyria!!!
Teda do piatej po obede.....
Juraj, Ivan a ja sme vyrazili s Lacom na jeho aute a Robo s Jarom na jeho offroade.
Všetci sme sa stretli na pristávačke pod štartom kde Juraj nainštaloval fléru.
Aby nám ju nikto cestou nahor "nepresunul" nainštaloval na ňu stealth systém v podobe dlhej biele stuhy, čo sa ukázalo na bielom teréne ako veľmi prezieravé, skutočne ju nevidel nikto ....
Vietor počas pristátia bol myslím bezvýznamný ...
Na pristávačke sme sa podeli do skupín , tí čo išli svoju krížovú cestu pešo a cestu poznali (Juraj, Laco, Ivan - poradie podľa výsledkovej listiny ), a tí čo cestu nepoznali a mysleli si, že sa svojej krížovej ceste vyhnú ... Jaro, Robo a ja
Pred štartom boli naše šance rovnaké, lebo sme nezmyselne naleteli rečiam pešej skupiny o 5cm poprašku na planine!
Upozorniť nás malo to, že nik nechcel, aby sme im vyniesli nahor ku štartu aspoň postroje ....
Po tom, ako sme sa prvým stupákom dostali veľmi opatrne na planinu, sa pred nami objavila jediná stopa na celej bielej rovine ...
Počas našej asi 2 a pol hodinovej výpravy silno pripomínajúcej dokumentárne filmy o arktických výpravách na Spektre, niekoľkých kriticky vyzerajúcich zapadnutí do závejov hlbokých aj 60 cm .... a po nápade, "Ak všetko zlyhá použi navigáciu" sme po pešo-tlačiaco-hrabaco-voziacej tortúre dosiahli vrchol .... a to všetko ešte v základnom tábore!
viď foto:
Samozrejme po príchode na štart a vypočutí si niekoľkých humorných príspevkov na čas nášho príchodu a krátkom interview s Jurajovou kamerou , som sa rozhodoval, či to nezabaliť pred vybalením, pozrieť si odlet "lešenárov"
a vydať sa s Robom a mojou "vreckovkou" (abo bolo učinené zadosť Adminovi
) späť na dlhú cestu a nebezpečnú cestu....
Laco potvrdil, že dvojmeter z juhovýchodu je prítomný a že sa môžem pokúsiť odštartovať aj ja.
Všetci s výhodou pevnej konštrukcie odleteli a vypli za sebou ventilátor .... sem tam prifúkol 1m/s z východu alebo 0,5m/ z juhovýchodu. Čakal som pred padákom na interval keď sa rozhodnem všetko pobaliť a vyraziť späť.
Vedel som, že ak sa budem musieť rozbehnúť, padák dostanem nad hlavu tesne na hrane a nevedel som prísť na to ako preskočím strom predo mnou ....
Robo mi veľmi pomohol na štarte, podržal nábežku,oznámil prichádzajúci polmeter .... a ja som vyrazil .....
strom som preskočil
a letel v úplnom tichu .... sám .....
Urobil som pár esíčok a klesal na pristávačku ku ostatním sediacim.
Pred poslednou zatáčkou pred pristátím som letel kolmo na cestu po ktorej kráčali Laco a Juraj, keď som bol už dosť blízko obaja ukázali rukou ako na povel smerom od Hája. Zatočil som ..... a už som počul ako kričia, že letím po vetre .... (ako som sa potom dozvedel, keby to ukazoval Gašpi tak letím dobre!!! Gašpi prosím Vráť sa!!!!)
neviem prečo, ale náramne ma to pobavilo ....urobil som závit a pol na brzdičkách a pohodlne som dopadol na zem.
Zbalili sme materiál, Jara nechali napospas zapadajúcemu slnku a skončili sme v Orgováne .....
Laco v priebehu pizze odišiel odniesť Jara do Hačavy a vrátil sa späť.
Od vtedy som o Jarovi a Robovi už nepočul ......
Prosím nech dajú vedieť ako to dopadlo na spiatočnej ceste.
Celý tento zážitkový zájazd organizuje každoročne spoločnosť LAMITOUR s prezidentom spoločnosti Lacom Gecim...
ďakujeme .....
