ZÁVESNÉ LIETANIE

V nedeľu ráno o 06:30 som sa tešil,ako malý chlapec, že sa už konečne opäť nakopnem k peknému polietaniu. Smer Lendak. Trochu ma
súril čas,lebo podľa predpovedí mal okolo obeda vietor dosť silnieť. V nárazoch až do 15 metrov. No i tak sa zatiaľ javilo všetko ideálne.
Krásny čas. Edmond "trochu" meškal. Fajn, však nemusím stále meškať len ja. Na kopci nikoho, rozložil som si krídlo,"namakanú vranu"
a čakal. Chýbal mi morál sám si skočiť. Vietor okolo 4 metre. Možno by som sa chytil. Rátal som, že ešte zosilnie, no stal sa opak. Neskôr
to zgeglo na 2,5 metra a nabehli v húfoch padačkári. Opäť som čakal, kým naskáču a že to trochu zosilnie, no bieda. Prišiel Edmond, čakal
som, že ma posúri, kopne do zadku a dodá mi sebaistotu. No on s anglickým kľudom vytiahol lyžicu a začal si dlubať melón. Už trochu
nervózne som občumoval aspoň pekné polky a čakal, čo teda. No vietor stále slabý, +do toho nabiehala navyše nešťastná západná zložka.
Nakoniec ma Edmond skonsolidoval, pripravil som sa k štartu a odpálil. To už bola jedna hodina poobede. Samozrejme som sa vo vetríku
nechytil a za chvíľu som bol dolu. Nie je každý deň sviatok. Po dlhom čase, keď sa mi podarilo už dva krát posvahovať, tento krát teda bola
bieda. A vyzeralo to ideálne. No aspoň som si opäť vyskúšal štart v buleťáku a navyše sme odskúšali ako bude fungovať spojenie walkie-
talkie. Fungovalo. Uvedomujem si, že pristátie na inom krídle by dopadlo možno celkom ináč, no na vrane je to príliš jednoduché.
Videjko prikladám.

https://www.youtube.com/watch?v=47aKf9DHJuQ" onclick="window.open(this.href);return false;

Igor to, ze si sa nechytil s vranou v takychto podmienkach, nieje nic stasne. Skor som sa strasne divil ako vysoko visis. Mozno sa mi to vsak iba zdalo kvoli zlemu uhlu kamery. Ale ak naozaj takto vysoko visis, tak takto sa riadit rogalo neda a urcite nepolietas, ani ked budu podmienky lepsie. Miestami sa mi zdalo ze mas vystrete ruky.

Edo ďík, prekonzultujem to.

Edo, Igor nevisí vysoko. len sa bojí pokrčiť ruky v lakťoch. Všimni si dorazové šnúry na postroji, aké sú voľné. A ťahá tú hrazdu a ťahá. Predpokladám, že mali spojenie a že mu to Edmond počas letu povedal

Ja nebudem radšej komentovať... Ale veľmi zle znášam pohľad na piloného adepta keď chce letieť v tričku a kraťasoch. (tie pod kolená by som ešte zniesol).

Po druhom vzhliadnuti videa konstatujem ze mas pravdu Juraj. Igor je v tej hrazde zaprety, ako do stola. Popruhy ma sice napnute, ale snura ktorou sa nastavuje poloha postroja (sklon) je volna.

Myslím, že pravdu má Juraj. Tá "nechuť" preklopiť sa na doraz je u Igora je symptomatická! To preklápanie si ale musí uvedomiť a nacvičiť Igor sám.
Igor po štarte hodnú chvíľu venoval viac pozornosti zasunutiu "podvozkov do podvozkovej šachty", než operatívnemu točeniu pre uchytenie sa na svahu. Pri zastrkovaní nôh do postroja fakticky odletel od svahu a na predpolí svahovať už nebola šanca. Verím, že aj túto časť letu Igor časom "zautomatizuje" a pri ďalších letoch na svahu bude viac pozornosti venovať riadeniu krídla. Pre objektívnosť treba povedať, že vhodný interval zrejme netrval dlho a vietor zoslabol skoro po Igorovom štarte.

Pri pozeraní videa sa mi zdalo, že postroj je Igorovi trochu krátky, resp. zadná časť postroja je kratšia, než jeho nohy, preto mu to zasúvanie nôh do postroja ide dosť ťažko. Možno by pomohlo trochu povoliť suché zipsy na ramenách.
Igor podstatnú časť letu letel od mňa, takže som jeho natiahnuté ruky z môjho pohľadu nemohol dobre vidieť a teda ani vo vysielačke komentovať. Pri priblížení na pristátie aj tak nereagoval na pokyn točiť proti vetru.
Zdá sa, že niekedy by boli efektívnejšie zubadlá a liace na diaľkové ovládanie, než pokyny do uší cez rádiostanicu!

Edmond, predĺžiť ramenné popruhy nepomáha, pretože poloha jeho nôh voči koncu postroja nie je v štádiu preklápania sa určovaná nimi, ale popruhmi, ktoré mu vedú okolo slabín. Do tohto postroja sa veľmi dobre preklápa (viem, o čom hovorím, mám taký od roku 1998), len sa tomu pilot nesmie brániť (čo, žiaľbohu, Igor úspešne robí) Jednoducho hneď po vzlietnutí musí pokrčiť lakte a nohy mu tam po zaľahnutí vkĺznu samé, lenže Igor letí, ako by bol tesne pred pristátím a chcel sa postaviť.
Na Igorovu obranu musím ale podotknúť, že hrazdy ZK1B sú všeobecne vylankované na let vo vise a teda tá hrazda je oproti "normálnym" krídlam dosť vzadu plus Igor ťahá a ťahá. Kričal si mu do Vášho prostriedku spojenia, aby to nerobil?

Chlapi, dík za info. Je to druhý krát v buleťáku. Stále sa je čo učiť. Posnažím sa dbať na vaše rady a lietať viac povolený. Na Lendaku je zrejme dobre zatáčať pomerne rýchlo na stranu. No chcel som si tam nechať trochu rezervu, v súvislosti zo zasunutím nôh. Všetko to chce čas a viac
lietať.