Vo Wolfsbergu bola plánovaná súťaž a keďže nebola veľmi daleko od Bratislavy, podarilo sa mi ukecať Mariana aby sa ku mne pridal a tomu sa zas podarilo ukecať Tamarku, ktorá sa nechtiac stala zvozárkou
Cieľ sme mali jasný. Pozrieť si možnosti na lietania v Rakúsku a hlavne zažiť atmosféru veľkých pretekov.
Do Wolfsbergu sme dorazili v piatok okolo štvrtej poobede a hneď sme trielili serpentinkami na štart. Bolo nám oznámené, že sa disciplína na ten deň zrušila pre silný vietor. Podľa našich meraní to bolo 4-6ms
My neznajúc pristávačku sme sa do toho nehrnuli a nechávali si možnosť polietať na druhy deň. Jaro s Maňom však do toho okolo šiestej skočili a polietali niečo cez hodinku. Nevadí, však my si to vynahradíme na druhý deň. Večer však organizátor pre nepriaznivú predpoveď súťaž zrušil. Smutní ochádzame hľadať ubytovanie do hor. Aspoň že sa nám ušiel jeden fajnovy wurstík.
Je odtiaľ krásny vyhľad na celú dolinu.
Večer sa s chalanmi od nás dohadujeme na lietaní a rozhodli sme sa zamieriť nižšie na juh, do Talianska - Meduno. Bájmi opradený letový terén.
Do Meduna dorážame okolo obeda a Majo rieši urgentný problém
ale nakoniec sa presúvame hore na štart. Asfaltka až úplne na štart. Krása. Len sa natiahla nepríjemná oblačnosť a celú dolinu zatiahlo. Vietor na štarte pofukoval 5-8ms, ale teraz sme už vedeli, kde máme pristávať
Dávame rogalá do letového stavu a medzitým štartuje Jaro, Maňo a Edmond. Nosí to krásne a pre silnejší vietor sú vo vzduchu len rogalá.
Prvý štartuje Marián, ktorému pomáham na rampe a po peknom štarte stúpa hore. Ja sa vraciam po svoje krídlo, zapínam sa a idem na rampu. Vietor musel trosku zoslabiť, lebo jeden padáčkar sa rozhodol odštartovať. Akurát keď som chcel ísť ja
Zdvíham krídlo, stabilizujem ho a vyrážam vpred. Prvý pocit bol, že to veľmi nedrží, ale pomaly sa dostávam nad štart a potom vyššie a vyššie. Vzduch je úžasne kludný. Konečne mám možnosť si vyskúšať ovládanie krídla ako som vždy chcel od kedy ho mám. Nízka oblačnosť mi dovolila sa dotýkať mrakov i bez točenia termiky a potom rýchlo od nich preč aby ma nepohltili
Sloboda a radosť z lietania boli neopísateľné. Po hodine a trištvrte pristávam pod kopcom na pristávačke, balím krídlo a už sa teším na taliansku pizzu
Tá bola fantastická.
Ráno ešte rýchly shopping v Taliansku a šup 600km domov. Cestou ideme obzrieť jeden letový terén pri Grazi, ale veľmi nás nenadchol. V podvečer dorážame domov. Bol to vyčerpávajúci predĺžený víkend, ale určite stál za to. I keď sme nevideli lietať majstrov sveta, spoznali sme nové letové terény a robili sme to, čo nás baví. Lietali. Nabudúce pôjdeme do Meduna aspon na týždeň.
ps: dočítal to niekto vôbec do konca?
)
Veď v piatok vo Wolfsburgu, okrem pilota-organizátora akcie, zleteli Waldrast len naši dvaja piloti - Jaro S. a Marián C. a po nich, až fakticky v podvečer, ešte dvaja piloti z Litvy. 
