22.5.2016 Zobor Nitra 2. kolo MSR
Napísané: Po Máj 23, 2016 10:00 am
Skúsim pár viet lebo mám dnes frmol.
Počasie krásne ale sám som bol zvedavý na stav pri predpovedanom vetre. Naozaj vietor bol, a evidentne pomaly ale isto, bol doternejší na štarte. Ked som sa rozhodol ísť bolo to pekne z J smeru po trávičke. Potom sa to pod krídlom ale otočilo zľava a preto som zase štartoval na JV. Štart som nemal uplne OK, cítil som ako krídla preleteli turbulenciou. Ten rozbeh na JV chýba.
Vo vzduchu rozbité od vetra, mal som pocit že chodia bubliny "napoly rozkrojené" Miestami sa dalo stúpať do 900 m, potom ... Motivácia letieť preč slabá, potom ale prišiel Fero a akosi začalo byť veselšie, čakal som na neho a on asi na mňa. Po dvoch hodinách rajbačky som mal toho dosť, už som si hľadal trajekóriu dole. Ale, ajhľa koník ... nejaká doterná bublina bola akosi čitateľnejšia, tak som krúžil a krúžil do 1350, potom som kus hľadal stále doklz na pristávačku. A zase zabudnutá bublina .. ajajáj do 1600+, cestujem voči zemi krásnych 80+ tak sa mi to zapáčilo. Vietor na budíku len 24 km a to ma najeko nakoplo. V širokom údolí, Oponice, Klatova ves na dohľad.
Bublinky ma postupne vyvážajú do 1200+ Pred Letiskom Partizánske som už chystal finále do bufetu. Z ničoho nič nad pooraným poľom, kde prešiel tieň mráčika, nejaká nulička čo prešla do +0,6 m, pomaly sa dvíham a cestujem po doline. Vzadu vidím už Čihoc a špekulujem kade. Plučo hlási polohu PAL ten bufet to istí. Marian sa ozýva znova a ja obdivujem japonské radiotechnické výrobky a úžasný dosah z Nitry. Za 10 minút mi Majo volá "Vidím ťa na nete a som pred Partizánskym" Ajhľa tí Japonci nie sú až taký in
Nič netreba riešiť púšťam to rovno v kurze, pre Čihocom nad lesom znova bublinky čo ma pekne vyvážajú do úrovne kopca a mám dobrú pozíciu pre posun nad kopec. Vzadu sa kopce množia, vôbec som to nepoznal, smer na Banovce a TN. Vzadu nejaký hrad, vysielač a kopce bez ciest, treba preč ...
Po J rebre sa veziem a pomaly beriem výšku zo svahového prúdenia. Vidím kríž, rampu. Ej reku skontrolujem Mariánovi laty na rampe. Keď som prelietaval kríž bol som asi pri počte 8 dosiek na rampe keď zrazu ...
Nalietam asi 2-3 metre, ustreďujem a bliakam od radosti, dnes taký stúpak ešte nebol, trhá mi to hrazdu a pribúdaju metre. Nuž teda koľko to dá. V 2150 m to v bublinkách nechávam, mám asi 15 km do cieľa BG GOAL=220 m a neverím že to vyjde, vietor fúka a bude pri kopcoch zhadzovať. Čaká ma Nitrianske Rudno s priehradou a cez 1000 m vysokým hrebeňom. Hrebeň rastie tak to aj kvôli znosu smerujem ponad hrádzu, letisko s modelármi. Som za hrebeňom na pol ceste BGGOAL=330 m, je to dobré. Ale nevidím kam to doletím, veľké plochy lesa pod kopcami, zelené polia. Kúsok si robím rezervu smerom viac ku Pravnu, výška drží, s vetrom v chrbte je to paráda. Zrovnávam do kurzu a sledujem pre istotu STF.
Dva km od cieľa vidím na rebierku asfaltovu dráhu. Podozrivo blízko, vário bliaka dosiahnutie cieľa. Na ploche dvaja cyklisti, prelietavam ich v 30 m, otáčam proti vetru a proti svahu pristávam pri cyklistoch. "Ani som sa nehodil" ale im to nič nehovorí.
Všetko ma bolí, dávam cieľové pivko. Nikto v dohľade. Po pol hodinke balím a odrazu Fero na 6 hodinách pristáva. Ejha bude to paráda, už čakám len Roba a Mariana.
Marian prišiel ale ten v aute, tak sa vezieme šťastne domov. No dnes to bol driák, bez telocvične a crosfitu neviem, neviem.
Počasie krásne ale sám som bol zvedavý na stav pri predpovedanom vetre. Naozaj vietor bol, a evidentne pomaly ale isto, bol doternejší na štarte. Ked som sa rozhodol ísť bolo to pekne z J smeru po trávičke. Potom sa to pod krídlom ale otočilo zľava a preto som zase štartoval na JV. Štart som nemal uplne OK, cítil som ako krídla preleteli turbulenciou. Ten rozbeh na JV chýba.
Vo vzduchu rozbité od vetra, mal som pocit že chodia bubliny "napoly rozkrojené" Miestami sa dalo stúpať do 900 m, potom ... Motivácia letieť preč slabá, potom ale prišiel Fero a akosi začalo byť veselšie, čakal som na neho a on asi na mňa. Po dvoch hodinách rajbačky som mal toho dosť, už som si hľadal trajekóriu dole. Ale, ajhľa koník ... nejaká doterná bublina bola akosi čitateľnejšia, tak som krúžil a krúžil do 1350, potom som kus hľadal stále doklz na pristávačku. A zase zabudnutá bublina .. ajajáj do 1600+, cestujem voči zemi krásnych 80+ tak sa mi to zapáčilo. Vietor na budíku len 24 km a to ma najeko nakoplo. V širokom údolí, Oponice, Klatova ves na dohľad.
Bublinky ma postupne vyvážajú do 1200+ Pred Letiskom Partizánske som už chystal finále do bufetu. Z ničoho nič nad pooraným poľom, kde prešiel tieň mráčika, nejaká nulička čo prešla do +0,6 m, pomaly sa dvíham a cestujem po doline. Vzadu vidím už Čihoc a špekulujem kade. Plučo hlási polohu PAL ten bufet to istí. Marian sa ozýva znova a ja obdivujem japonské radiotechnické výrobky a úžasný dosah z Nitry. Za 10 minút mi Majo volá "Vidím ťa na nete a som pred Partizánskym" Ajhľa tí Japonci nie sú až taký in
Nič netreba riešiť púšťam to rovno v kurze, pre Čihocom nad lesom znova bublinky čo ma pekne vyvážajú do úrovne kopca a mám dobrú pozíciu pre posun nad kopec. Vzadu sa kopce množia, vôbec som to nepoznal, smer na Banovce a TN. Vzadu nejaký hrad, vysielač a kopce bez ciest, treba preč ...
Po J rebre sa veziem a pomaly beriem výšku zo svahového prúdenia. Vidím kríž, rampu. Ej reku skontrolujem Mariánovi laty na rampe. Keď som prelietaval kríž bol som asi pri počte 8 dosiek na rampe keď zrazu ...
Nalietam asi 2-3 metre, ustreďujem a bliakam od radosti, dnes taký stúpak ešte nebol, trhá mi to hrazdu a pribúdaju metre. Nuž teda koľko to dá. V 2150 m to v bublinkách nechávam, mám asi 15 km do cieľa BG GOAL=220 m a neverím že to vyjde, vietor fúka a bude pri kopcoch zhadzovať. Čaká ma Nitrianske Rudno s priehradou a cez 1000 m vysokým hrebeňom. Hrebeň rastie tak to aj kvôli znosu smerujem ponad hrádzu, letisko s modelármi. Som za hrebeňom na pol ceste BGGOAL=330 m, je to dobré. Ale nevidím kam to doletím, veľké plochy lesa pod kopcami, zelené polia. Kúsok si robím rezervu smerom viac ku Pravnu, výška drží, s vetrom v chrbte je to paráda. Zrovnávam do kurzu a sledujem pre istotu STF.
Dva km od cieľa vidím na rebierku asfaltovu dráhu. Podozrivo blízko, vário bliaka dosiahnutie cieľa. Na ploche dvaja cyklisti, prelietavam ich v 30 m, otáčam proti vetru a proti svahu pristávam pri cyklistoch. "Ani som sa nehodil" ale im to nič nehovorí.
Všetko ma bolí, dávam cieľové pivko. Nikto v dohľade. Po pol hodinke balím a odrazu Fero na 6 hodinách pristáva. Ejha bude to paráda, už čakám len Roba a Mariana.
Marian prišiel ale ten v aute, tak sa vezieme šťastne domov. No dnes to bol driák, bez telocvične a crosfitu neviem, neviem.