Septembrové lietanie na Haji, alebo: "Deň plný prekvapení“.

Letové dni 2017
Užívateľov profilový obrázok
eduardo
Príspevky: 2754
Dátum registrácie: St Okt 10, 2007 6:30 pm
Bydlisko: Košice

Septembrové lietanie na Haji, alebo: "Deň plný prekvapení“.

Príspevok od užívateľa eduardo »

Hoci report z Kráľovky som akosi nedokázal dostať na papier, lebo posledný zbabraný deň mi vzal všetku chuť, radosť aj ilúzie, dnešný deň bol z tých, keď ste od radosti plný endorfínov a ani veľmi netreba rozmýšľať. Lezie to z vás samo. Potreboval som sa dostať do vzduchu čím skôr a jednoducho rozdýchať tú facku z poslednej disciplíny, ktorú som dostal ani neviem ako a za čo. Teda aspoň tak som sa cítil, keď som po pristátí nad Pohorelou čumel do neba a všetko okrem mňa lietalo.
No, ale poďme na dnešný deň, teda „malý reparát“, alebo „náplasť na dušu“. To som ešte netušil, čo mi vyparatí Laco.
1.
Keď mi Juraj ráno oznámil, že nás bude viac a pôjdem druhým autom, potešil som sa veľkej partii. Juj ako za starých časov, hovorím si. Prvé prekvapenie prišlo vo chvíli, keď ku mojej garáži zabočilo luxusné, hobby, terénne auto s rovnakými písmenkami v názve ako má krídlo, ktoré lieta najviac pilotov v našom klube. Po nastúpení som sa kochal precíznym spracovaním detailov interiéru a hladil použité materiáli, keď mi padol zrak na objekt na podlahe, absolútne nezapadajúci do tejto scenérie. V ledkovom podsvietení prednej sedačky sa škerili odlepujúce sa podrážky mojich roztrhaných botasiek z LIDLU. Vtedy som na chvíľu zapochyboval, či naozaj sedím v tom správnom aute. Ešte po benzínku v Poľove som čakal, či sa každú chvíľu neozve z reprákov oznam: „Prosíme cestujúcich bez platného cestovného lístka, aby vystúpili z vozidla“. Toto totiž púšťa vodič v Košickej MHD, keď nastúpia podozrivé, otrhané indivíduá. Našťastie ani po natankovaní ma nevyložili a tak s ubiehajúcimi kilometrami a debate o lietaní, som nadobudol pocit, že naozaj patrím do tejto partie, len každý máme iného sponzora.

2.
Druhé prekvapenie prišlo počas zastávky na prekladanie krídel v Turňi, keď s úsmevom iba jej vlastným a tak krásnym, vystúpila z Dejva Sabinka. To už som vedel, že hoc aj pristanem na somárskej lúke, dnešný deň sa mi bude páčiť. Aj pre toto sa oplatilo prísť. Z Dejva však vystúpil aj niekto, kto ma poznal a ja jeho nie. Musel som ho odstrojiť, aby som hádal: Peťo Pavlík? „Jasné, len už nemám toľko vlasov“ zvestoval mi to, čo som aj sám pozoroval. A keď mi povedal, že „to ale až po svadbe“ a ja mu na to, „presne ako s mojimi šedinami“, potvrdili sme si pri silnom stisku rúk staré porekadlo, „za každým zlom hľadaj ženu“.
No a teraz keď tak čítam to, čo som napísal o pár riadkov vyššie, tak jedným dychom musím dodať, že aj za všetkým dobrým. Tak ale som z toho jeleň. Len mám asi málo vápnika.

3.
Tretím prekvapením bol výstup na štartovisko, resp. cesta po ktorej sme išli. Lebo dovtedy som o nej iba počúval, ale až pri šliapaní hore som zisťoval, akých rozmerov je toto dielo a koľko energie tam bolo vynaloženej. Rovnako cesta od rampy k autu. Úžasné ako to uľahčí trápenie s nosením krídel.

Prvý pohľad z rampy po dlhom čase bol okúzľujúci a po nabažení sa, som utekal k autu, nech som čím skôr v lufte. Fúkalo sviežo a padák štartujúci pred nami driapalo rovným letom hore. Nebolo na čo čakať. Prvý štartoval Peťo a naozaj je to ako s bicyklovaním. Po dlhom čase nič nezabudol a po nastúpaní lietal kameňolom – rampa, jak pravidelná linka. Tuším aj hodinovku polietal. Po ňom ja, Braňo a neviem v akom poradí Juraj, Marian a posledný Laco. Krásne lietanie zadarmo, svah držal a z predpolia chodili stupáky. Pár krát som si aj ja zašiel pre nich a vytešoval sa v krúžení v priestore. Prvý pokus o preskok v 25 minúte lietania som vzdal asi v strede doliny po tom, ako to začalo riadne padať. Hovorím si, „fúka západ, na preskok potrebujem viac výšky, ešte si krátko vo vzduchu aby si riskoval pristátie“. Za krátko mi to potvrdil Juraj, keď ako prvý preskočil na Zádiel a hlásil, že na preskok je treba dosť výšky. Druhý pokus po nabratí 300m nad terén vyšiel a s rezervou ponad el. vedením sa dalo v pohode chytiť na svahu pred Zádielskou dolinou. V tom však pozerám, že nepreskakujem sám, ale ide aj Laco, ktorý sa v mizernej výške chytil v svahovom prúdení medzi hradom a el. vedením. Presnejšie pod úrovňou vedenia, takže nemal ako dostať sa na hlavný hrebeň. Nevzdal to však, za čo ho veľmi obdivujem, najmä jeho železné nervy, lebo hoc som ho z bezpečnej výšky a s nohami v teple pozoroval, aj ja som sa bál. Teda neviem či aj on sa. Ale keď to vybojoval do mojej výšky (asi 800mnm ) Juraj sa už vracal z výletu a hlásil, že nebol až na Soroške, iba pred Hrhovom, lebo fúka čistý západ a je to nepríjemne turbulentné. Tak som nastúpil do výťahu k štyrom dravcom (neviem čo to bolo, nepoznám vtáky) a počas krúženia sme všetci na seba zazerali. Vlastne neviem čo si oni mysleli o mne, či sú naštvaný alebo nie, ale ja som ich obdivoval, lebo to bolo úžasne blízko a s takým kŕdľom naraz v jednom stupáku som ešte nebol. Myslím si super, bezstarostné lietanie, na Sorošku nejdeme, budem si iba vyrážať do predu a chytať stupáky v predpolí, a až toho budem mať dosť pristanem.

4.
To som ale netušil, že moje náznaky zoberie Laco vážne a z výšky podo mnou vyrazí na preskok Zádielu. Tak ma prekvapil, ( lebo urobil to až na druhý pokus, dovtedy som si myslel, že vo vysielačke počul Juraja a tiež sa mu nechce) že kým som sa spamätal a napol krídlo, už sa chytal na svahu za Zádielom. Hovorím si načo? No ale keď on, tak aj ja! Robil som mu dvorného chvosťáka, leteli sme parádne, rovným letom popri svahu, fučalo až stromy ohýbalo a miestami to stúpalo aj 0,7. Načo točiť? Hoci sa mi to strašne páčilo, hovorím si, „veď ale niekde predsa len musí zatočiť, aby sme sa dostali nad hrebeň“. Nezatočil. A ako sa hrebeň zvyšoval, tak aj mi sme ho iba kopírovali a stúpali, no stále sme neboli nad ním. Až sme sa dostali k prvému výraznému rebru pred Hrhovom, kde som mu už hlásil do vysielačky, že „Laco mali by sme niečo nabrať, lebo fúka západ a spláchne nás“. Ako náhle som položil ruku späť na hrazdu, prišiel taký poryv, že som zamával krídlami ako lietadlo nad divákmi počas leteckých dní. Okamžite som to otočil a vrátil sa dostúpať stratenú výšku plus niečo do rezervy. Ale Laco letel ďalej, rovným letom, dostal sa až na západnú stranu muldy, kde dobral výšku a davaj smer Soroška. Vtedy som si druhý krát povedal, „boha ten Laco má ale gule!“ Kde to v sebe do teraz schovával? A prečo? Veď lieta jak pán! S potrebnou výškou (900mnm, moje max. v ten deň)som nabral aj odvahu na druhý pokus preletu cez muldu a pozoroval som pri tom Laca, ako bojuje na svahu, nad benzínkou v Jablonove. Reku pozriem na GPS čo fúka a naozaj, čistý západ. To už si na štastie (pre mňa) Laco rozmyslel dolet na Sorošku a stále pod úrovňou hrebeňa, ďaleko od svahu, vracal sa späť. Letel som oproti nemu a hoci som mal asi 200m nad ním v úrovni Hrhovského štartu, kde sme sa stretli, som to bez váhania otočil. Obleteli sme muldu, preleteli ponad padáčkarsky štart a prilepili sa na svah, aby sme v „JZ zásekoch“ kopca, na kratučkej stúpavej zložke, osmičkami vysvahovali ponad hrebeň. Cítil som sa ako na býkovy na ródeu. Potom to už bola brnkačka. Doleteli sme s vetrom v zadku nad pristávačku, opadlo zo mňa všetko napätie a dokonca aj pristátie sa podarilo. Síce na dvojku, ale dobre. A pred pristátím som si mohol vybrať, či chcem fotku, alebo video :o) Riskol som video. Posledný pristál Laco, ktorý sa ešte trochu vozil na Hájskom kopci a hneď som mu išiel potriasť rukou. Parádny zážitok. Niektorý už mali zbalené a tak bolo času aj na zábavu. Nálada dobrá, ako tradične keď každý polieta. Len mi tu akosi chýbal Vlado Vronka, ktorý tú náladu vždy vedel o trochu vylepšiť. A tak sme ho skúsili nahradiť svojimi vtipmi, síce nie až tak brutálnymi, ale tiež sme sa zasmiali.
Ozaj tento poznáte?
Hovorí žena mužovi: „zober ten suchý chleba a vylož ho vtákom hore na okno.
O pol hodinu sa vráti muž do domu, celý spotený a ubolený krúti hlavou.
„Čo ťa to napadlo? Nechápem, prečo som ho nemohol vyložiť normálne, rukami.“

No a to bolo posledné moje prekvapenie, lebo hoc ako veľmi by som chcel, nezvyknem si pamätať vtipy. Ani neviem ako sa mi podarilo zapamätať aspoň tento.

Laco
Príspevky: 2259
Dátum registrácie: Po Sep 24, 2007 5:35 pm
Bydlisko: Košice

Re: Septembrové lietanie na Haji, alebo: "Deň plný prekvapení“.

Príspevok od užívateľa Laco »

Edo,
Krasne si to napisal. Az sa bojim, ci ma nechces zosadit z funkcie (kulturneho referatu)
Info co dal Juraj sa ku mne nedostalo. Na frekvencii "Kosice-radar" nic take nebolo. Nevien teraz naco mi bola letecka vysielacka, ked som cely cas lietal hlboko pod radarom. A k tej mojej odvahe... nech to tak ostane, ze som odvazny... ale ja viem ze to bol len nedostatok informacii.
:wink:


Užívateľov profilový obrázok
jaro
Príspevky: 4200
Dátum registrácie: Št Sep 20, 2007 12:39 pm
Bydlisko: Prešov
Kontaktovať užívateľa:

Re: Septembrové lietanie na Haji, alebo: "Deň plný prekvapení“.

Príspevok od užívateľa jaro »

Laco, ... vidím že moje úlohy si si zobral k srdcu. Dám ti ale ešte šancu so konca septembra ... alebo kým ti to XC nezoberie naozaj, ty máš času dosť. :-)

juraj
Príspevky: 3423
Dátum registrácie: Št Sep 20, 2007 12:29 pm
Bydlisko: Košice

Re: Septembrové lietanie na Haji, alebo: "Deň plný prekvapení“.

Príspevok od užívateľa juraj »


Napísať odpoveď