meniny:

Návštev celkom: 31760
Návštev dnes: 25

Posledná aktualizácia:
10.07.2009

Vyhotovil:
Marián Dragošek
-=[sidewinder]=-


poďakovanie:
web priestor: NETON
grafika: proximus
Tajomstvo šampiónov

Tajomstvo šampiónov


Kedže Gašpiho článok mal taký velký úspech a určite pomohol ozrejmiť mnohým pilotom niektoré veci a posunúť ich tak o niečo vpred v lietaní, pokúsim sa nadviazať na túto formu odovzdávania skúseností mladým, ale aj ostatným pilotom a podelím sa preto s vami o perfektný článok z Cross country, ktorý do Pilota preložil Pedro Nedoma. Kedže u nás nemáme žiadny podobný časopis, a niektorý ( ako napr. ja ) si v anglicky písaných môžeme iba ak tak popozerat obrázky, bude dobré ak sa na našej stránke uchytí táto forma písania článkov. Verím, že aspoň počas dlhých zimných večerov si pár ludí nájde čas. Ja osobne budem pokračovat v preklade zaujímavých článkov z madarčiny.

Text s láskavým povolením Pedra preložil Edo Dropko

V nasledujúcom článku dáva Paris Williams k dobru svoje skúsenosťi, ktoré získal na veľkých sútažiach. Tento článok vyšiel v časopise Cross Country, ako jeden z rady toho najlepšieho, z novej (2005) knihy Denisa Pagena „Tajomstvo šampiónov“. V nich Denis spoločne s najlepšími sútažnými pilotmi ZK preberá zvláštnosti XC a závodného lietania.

Kedy odštartovať

Mnoho začínajúcich pilotov sa bojí odštartovať skoro, pretože sa boja byť vo vzduchu sami. Ak ale odštartuješ neskoro, aj tak nakoniec skončíš sám alebo budeš pravdepodobne musieť spolupracovať s pomalými pilotmi, ktorý často robia chybné rozhodnutia. Ak ale odštartuješ medzi prvými, rýchli piloti ťa urcite doženú a prežehlia, ale potom ťa doženie ďalšia vlna, potom dalšia, dalšia a dalšia. Podstatnú časť preteku ale budeš medzi tými najlepšími, od ktorých sa toho dá velľmi rýchlo a veľa naučiť. Keď poletíš neskoro, budeš sa dlho učiť len z vlastných chýb ( a budeš ich musiet urobiť všetky, aby si sa naučil všetko). Včasným štartom sa toho dá veľa odkukať od tých najlepších.

Vzájomná spolupráca

Jim Lee hovorí: „Všetci ostatný sú tvoji kamoši, až do finálneho doklzu!” Vždy sa snaží obklopiť dobrými pilotmi. Existujú pozitývne a negatívne spôsoby vzájomnej spolupráce s ostatnými pilotmi. Špatná cesta je, ak len letíš za druhým a nič nerobíš. Aj ako začiatočník by si mal prispieť svojím dielom. Získaj výhodu zo sily skupiny – snaž sa letiet svojou vlastnou stopou a zároveň sa prisúvaj k pilotovi letiacemu najlepšou stopou. Ak v tejto chvýli nájde niekto stupák, obvikle v ňom ostáva, zatiaľ čo ostatný (tý vyššie) preskúmajú okolie, či nenájdu niečo ešte lepšie. Ak áno, ostatný sa k ním presunú, ak nie, preletia oni k značkovaciemu pilotovi. Spoluprácou v skupine im môžeš pomôct zrýchliť a poraziť zbytok závodného poľa. Všetci spolupracujú až do finálneho doklzu. Spoločný let v skupine a vzájomná spolupráca až do cieľa je to, čo ma na sútažnom lietaní najviac baví.

Kopírovanie

Ako zaciatocník máš dost slabé rozhodovacie schopnosti, takže si nájdi niekoho lepšieho, s kým poletíš. Veľmi sa mi páči, ak ostatný chcú zostať so mnou – nie letieť niekde vzadu, ale zlepšovať sa a posúvať sa dopredu. Pravdaže iba ak jednoducho nekopírujú, neletia na preskokoch iba za mnou, miesto toho aby sa rozprestreli a pokryli väčšiu časť priestoru. Výborný príklad je napr. Terry Presley, ktorý sa viditeľne zlepšil v priebehu jediného závodu. Spočiatku mi nestačil, preto že môj let iba kopíroval. Potom ale začal odchádzať zo stupákov zároven so mnou, miesto toho aby len visel za mnou – začali sme spolupracovať. Obrovský skok, ktorý urobil v priebehu jediného závodu, bolo jasne vidieť.

Porážka ostatných

Pokiaľ sa mi darí prelietať ostatných pilotov štartovného poľa, je to hlavne preto, že zarábam na troch ich velkých chybách. Bud sú piloti príliš konzervatívny, príliš agresívny, alebo krúžia ešte skôr, než sa dostanú do najlepšej časti jadra stúpavého prúdu. Príkladom prvého prípadu sú piloti, krúžiaci v slabom stupáku za silných podmienok, ak majú dosť výšky. Druhý prípad predstavujú piloti, ktorý minú príliš mnoho stupákov a ostanú zasekaný v malej výške. Pamätaj si, že rýchlosť nieje o priťahovaní hrazdy, ale o efektívnom lietaní. Pre pochopenie tretieho prípadu je potrebné si uvedomiť, že v okolí takmer každého hlavného jadra stúpavého prúdu sú i ďalšie prúžky stúpavých, ale i klesavých prúdov. Je vecou skúsenosti túto skutočnosť rozpoznať a zarábať na nej. Pokiaľ si vysoko nad zemou a stupák je rozbitý, chvílu stúpaš, chvílu klesáš, potom nie si v jadre. Jadro býva celistvé a uhladené. Ked si nízko, musíš vziať to, čo práve nájdeš. Ak si ale dosť vysoko, máš viac času prehladať okolie a aj keby ti to malo zabrať jednu či dve minúty, nájdením o 2m/s silnejšieho stupáku stratený čas rýchlo doženieš.

Lietanie skupín

Obrovské skupiny na veľkých pretekoch môžu budiť hrôzu. Dôležité pre začiatočníkov je nezľaknúť sa a neutekať od nich. Pokiaľ opúštaš stupák iba kvôli hustej skupine, skončíš skôr či neskôr na zemi. V podstate so sebou nesú veľké skupiny dva problémy: pilotov, ktorí zo skupín vždy odlietajú a pilotov, ktorý k nim naopak vždy letia. Prvý problém som si vyriešil tým, že sa snažím nevidieť celú skupinu. Keby som sa pozeral na všetky tie krídla melúce sa okolo, o chvílu by som dostal závrat. Naučil som sa taký trik: sústrediť sa iba na tri, štyri krídla krúžiace okolo teba. Iba tie sú pre teba nebezpečné. Tie ostatné nad, alebo pod tebou nie sú dôležité, pokiaľ nestúpaš lepšie či horšie ako oni. Potom sa sústred na to krídlo, ku ktorému sa blížiš, zatiaľ co ostatných, od ktorých si oddelený trochu vypusť. Praxou získaš istotu. Pokial od skupiny utekáš, minieš napríklad jediné stúpanie, ktoré v celej oblasti v tej chvíli je. Ustrašený piloti môžu byť navyše v skupine nebezpečný, preto, že každého rozhadzujú tým, že oproti ostatným točia príliš široko, alebo nedržia svoj kurz. Akonáhle sa začneš kývať, alebo klučkovať, rozhodíš celú skupinu do totálneho zmätku a veci začnú byť ešte menej bezpecnejšie. Omnoho bezpečnejšie je príliš sa nebát. Mal by si držat hlavu v smere letu. To je náš hlavný spôsob komunikácie. Rozhliadaj sa očami, ale hlavu drž v smere letu. Tým že máš okolo seba všetkých pilotov v skupine, môžeš na ich sledovať dynamiku stupáku. Má nejaké pulzy? Posúva sa rýchlo, alebo iba znosom? Vždy by si mal byť pripravený prestrediť sa za skupinou do miesta lepšieho stúpania. Top piloti to robia veľmi často. Samozrejme, niektorý piloti sú bojovný, utiahnú ti zátáčku, dostanú sa do tvojho krúženia a vyhodia ťa von. Znakom dobrého pilota a športovca ale je byť galantný a poraziť druhých tým, že ich prelieta.

Kĺzanie

Keď opúšťaš stupák na preskoku, musíš zvoliť najlepšiu stopu. Medzi letom priamo po kurze a sledovaním línie stúpania, ktorá ťa zvádza z kurzu, je jemná hranica. Často môže byť rýchlejšie letieť z kurzu oblasťou so zrejmým stúpaním, alebo letieť priamo v nej. Napríklad posledný deň na pretekoch vo Wallaby 2001 letela vedúca skupina na začiatku kola priamo v ose trati. Ja som bol 3,2 km za nimi, pretože som zistil, že som preletel GATE o pár minút skôr a musel som sa vrátiť. Namiesto toho, aby som ich slepo nasledoval, odbočil som doprava pod kumulostrádu, ktorá uhýbala od osy trati. Vietor bol z prava a keď som doletel na koniec kumulostrády, vlastne ma to znieslo priamo do osy. Naviac som vystrelil priamo do základne a uletel prvé rameno iba s pár tristošestdesiatkami. Vedúca skupina musela spomaliť a vziať slabé stúpanie. Preskočil som ich o 6,4 km a kolo som vyhral o desať minút pred druhým pilotom, Manfredom Ruhmerom.

Línie stúpania

Silno verím v línie stúpania. Sú obzvlášt dôležité v modrej termike, preto že chýba indikácia stupákov – mraky. Pri lete proti vetru sú rovnako dôležité, preto že stupáky pomáhajú blokovať vietor. Kdekoľvek začneš cítiť nejaké stúpanie, ukľudni sa a venuj velkú pozornosť tomu, ktoré krídlo sa dvíha. Aby si toho bol schopný, musíš získať cit pre jemné riadenie. Obvykle línia meandruje a často ta dovedie až k jadru stupáku. Tento fenomén sa vyskytuje vo všetkých výškach a obecne je rovnobežný so smerom vetra. V trase na bočák je často najlepšie nájsť takúto líniu a letieť trochu krížom na trať, aby si našiel jadro. Ak letíš k stupáku ( k skupine) alebo do oblasti so stúpaním, je najlepšie nalietavať ju proti vetru, preto že v stúpaní poletíš dlhšiu dobu a môžeš nájsť lepšie jadro. Jim Lee a Manfred Ruhmer sú asi najlepší vo volbe dobrej stopy. Keď som prvý raz letel s Jimom, na preskokoch ma vždy strašne drťil. Po chvíli som prišiel na to, že sleduje lepšie línie. Dnes, miesto toho aby som bubliny prelietaval, mám ich za súčasť nejakej línie. Ked letím na bočák, často otočím o 90 stupnov proti vetru a snažím sa líniu sledovať. Ak ma dovedie k jadru – dobre, ak nie, získam výšku, alebo trochu stratím a som z kurzu proti vetru. Vždy sa snažím – pokiaľ je to len trochu možné – voliť líniu proti vetru. Hlavný dôvod je, že pri každom krúžení ta to bude zanášať späť na os trate. Ak sa musíš niekde dole zachraňovať môžeš sa nechať zanášať a naberať výšku. Keby si musel robiť to isté a bol by si na ose, znieslo by ťa to mimo nej a musel by si sa pracne dostať naspäť. Preteky začínajú byť o tom, kto má najlepší kvalifikovaný odhad. Verím, že línie stupákov sú tu do istej miery takmer každý den – dokonca i za bezoblačných dní. V týchto dňoch sú zvlášť dôležité, preto že stupáky blokujú vietor. Myslím, že lietanie na bočný vietor je snáď ešte obtiažnejšie, než let proti vetru. Takže stupáky musíš dotáčať. V čiastočne bočnom vetre je dôležité letieť „pílu“ proti vetru. Letíš proti vetru, pokiaľ stupák nezačne slabnúť, potom skočíš kolmo k dalšej línii a tak to stále opakuješ. Obvykle dostaneš na výber z niekoľkých línií. Mal by si vziať tú najbližšie k tvojmu kurzu, alebo proti vetru, pokiaľ je smer z boku. Preskakovať modrú dieru by si mal len vtedy, ak by si inak musel uhnút príliš ďaleko od osy, alebo ak je na jej druhej strane jasný stupák, ku ktorému máš šancu doletieť. Ak sa dostaneš do situácie, kedy budeš musieť skočiť do modrého, vystúpaj čo najvyššie, počkaj na svojich kamošov a leťte v skupine s väčšou možnostou niečo nájsť.

Vtáky

Neustále sledujem priestor okolo seba a hľadám vtáky. Je udivujúce, koľko ich uvidíš, ak sa na nich zameriaš. Dôsledným sledovaním okolitého priestoru zachytíš pohyb lahšie, ako keď budeš uprene zízať dopredu. Kdekoľvek uvidíš vtáka klzať vysoko, je to často preto, že práve opustil stúpanie. Pokiaľ je to zhruba v mojom smere, letím k nemu a veľmi často stupák nájdem. Na Floride vždy lietam s hromadou vtákov. Vo využiteľnosti sa líšia. Kondory dokážu utočiť aj veľmi slabučké stúpania, myslím si, že sa dokonca silným jadrám vyhýbajú. Na druhej strane sa mi zdá, že sa zdržujú v oblastiach celkovo stúpajúcich a sú špecialisti v sledovaní stúpavých línií. Obvykle je prospešné sledovat ich stopu. Dravci, rorýsi, alebo lastovicky sú spoľahlivejší a užitočnejší. Sledovaním rýchlosti stúpania jastrabov sa dá zhodnotiť stupák a platí, že sú skoro vždy v najlepšom jadre. Rorýsi chytajúci hmyz taktiež indikujú najlepšie jadrá. Čierne supi, Jastraby a Orly majú podobné opadanie ako závesné klzáky a preto dávajú najlepšie informácie o sile stupákov.

High-siding

Výhodou pilotov, ktorý pretekajú už nejakú dobu je, že môžu lietať napnutejšie krídla a stále ich plne kontrolovať. Je to otázka intuície. Každý pilot si musí naladit krídlo tak, aby zodpovedalo jeho schopnostiam. High-siding je technika veľmi dôležitá pre lepšie stúpanie. Ja nastavujem svoj klzák tak, že je perfektne neutrálny v krúžení s úplne povoleným VG. Tak môžem voliť mieru high-sidingu , ktorú potrebujem pomocou VG, preto že pritiahnutie VG zvýši celkové záporné vzopätie krídla. High-siding je tak dôležitý preto, že ti dovolí s daným náklonom krídla krúžiť na menšom polomery. Nikto ale určite nechce používať high-siding natoľko, aby sa odrovnal. Podľa toho je potrebné ladiť. Piloti, ktorý lietajú veľa pretekov sú zvyknutý používat high-siding viacej. K tomu je velmi dôležité byť so svojou výbavou dokonale zžitý.

Prístroje

Akustika pre speed-to-fly na prístroji môže byt vlastne až škodlivá. Zvuk ťa rozptyľuje v najdôležitejšej činnosti – cítiť vzduch. Rád používam len vizuálny speed-to-fly indikáciu pre počiatočné stanovenie mojej preskokovej rýchlosti a potom sa sústredím iba na udržanie viac menej stáleho tlaku v hrazde. Ako vzduch stúpa, či klesá, nos rogala má snahu ho prirodzene sledovať a ja ho nechám. Čím silnejšie klesanie, tým viac nechám nos potopiť a zrýchľujem. Zhodnotil som túto metódu bezprostrednejšou a viac v harmónii s dianím vo vzduchu než mechanické sledovanie ručičky, alebo pípajúceho signálu. Celá veda je v cite pre dianie v okolitom vzduchu.

Inzercia
M E T A R

Fotoarchív 2010



Podmienky lietania
H Á J

(34473 príspevkov)